Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou cenou chleba, štát pekárom ani raz nepomohol

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Heger, pekári
Foto: SITA/Martin Havran

Zdraženie chleba v období vojny a energetickej krízy bolo podľa Eurostatu tretie najvyššie v EÚ a dosiahlo 32 percent. Slovenskí pekári napriek tomu produkujú pečivo, chlieb i koláče so stratou a voči kolegom zo všetkých okolitých krajín strácajú konkurencieschopnosť.

Najdrahšie potraviny v celej V4

Štát im od začiatku pandémie v roku 2020 ani raz nepomohol. Informoval o tom predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský.

„Slovensko má najdrahšie potraviny v rámci Vyšehradskej štvorky. Ceny na pultoch neurčujú pekári, cukrári či cestovinári ale práve obchodníci. Tým, že výrobcovia potravín nedostávajú podporu zo strany štátu ohrozuje našu konkurencieschopnosť do tak závažnej miery, že hrozí nielen krach obrovského množstva pekární, ale nastane aj stav, kedy žiadne nové v budúcnosti nevzniknú. Súčasné smerovanie agrorezortu vedie Slovensko k totálnej potravinovej závislosti od zahraničného dovozu. Potravinová sebestačnosť, o ktorej hovorí Programové vyhlásenie tejto vlády, je žiaľ len zdrapom papiera, ktorý s realitou nemá nič spoločné,“ povedal Milan Lapšanský.

Potravinové pulty budú zívať prázdnotou

Múka zo Slovenska je v porovnaní s Poľskom drahšia o 100 eur na tonu, pretože tam vláda dotuje poľnohospodárov a spracovateľov, no pomáha aj spotrebiteľom napríklad zníženými sadzbami daní. V Maďarsku či Českej republike sú ceny múky nižšie o 50 eur.

Ohrozuje to celú slovenskú potravinovú vertikálu od pestovateľov, mlynárov, pekárov či cestovinárov. Systematická podpora a pomoc vlád potravinárskemu sektoru sa odzrkadľuje aj vo výrobe potravín. Tá slovenská podľa zväzu nerobí nič na zachovanie potravinárskeho sektora.

„Energetické podniky dosahujú rekordné zisky. Obchodné reťazce, ktoré stanovujú ceny na pultoch, majú najvyššie zisky v celej svojej histórii. Na druhej strane pekári, cukrári, cestovinári, mlynári i ďalšie sektory potravinárstva sú v hlbokej strate. A slovenskí spotrebitelia? Tí majú chlieb, pečivo, koláče či cestoviny čoraz drahšie a drahšie. Toto je výsledkom macošskej politiky súčasného agrorezortu a vedenia štátu voči domácim výrobcom potravín. Ak štát takéto nastavenie nezmení, nezačne plniť vlastné programové vyhlásenie vlády a pracovať na ochrane a rozvoji potravinovej sebestačnosti Slovenska, potravinové pulty nebude čoskoro čím slovenským naplniť,“ uzavrel Milan Lapšanský.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Milan Lapšanský
Firmy a inštitúcie EurostatMPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRSZPCC Slovenský zväz pekárov cukrárov a cestovinárov