Prínos investície Volvo pre Slovensko je neodškriepiteľný, ale... (komentár)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Volvo
Foto: Volvo Cars of North America via AP.

Dôvodov na oslavy príchodu piatej automobilky v turbulentných časoch je hneď niekoľko, no nemali by sme zabúdať aj na to, že spoliehanie sa na prílev priamych zahraničných investícií je jednou z hlavných príčin ekonomického úpadku Slovenska, ktoré dnes treťou najchudobnejšou krajinou .

Samozrejme, na každom pozitíve sa dá nájsť aj nejaké negatívum, ale pokiaľ investíciu Volvo nevezmeme ako posledné záchranné koleso a nevyužijeme ju k vybudovaniu pridanej hodnoty, tak sa zo Slovenska nenávratne stane montážna dielňa Európy.

Evergreen o Detroite

To že slovenskej ekonomike dominuje automotive, nemusí byť nutne problém. Rekordná hustota automobilových závodov na 100 obyvateľov sa stáva problémom až keď pochopíme, že naviazané subdodávky sú tiež zahraničného pôvodu a samotné investície v oblasti automotive nie sú príliš priaznivé k výskumu a vývoju.

Tu sa dostávame k problému monotónnosti našej ekonomiky, pri pohľade na štatistiku nášho zahraničného obchodu za rok 2020 zistíme, že automotive tvorí až 34 percent nášho exportu, ktorý z 87 percent smeruje na trhy EÚ27.

Pridaním Volva sa dostane zvýši naša závislosť na jednom segmente hospodárstva a pri globálnych trendoch v elektromobilite export výroby z novej fabriky bude väčšinou orientovaný na západné trhy.

Koreňom problému je fakt, že Slovensko ako dvanásta najotvorenejšia ekonomika na svete doslova žije zo zahraničného obchodu. Preto pri krajine s niečo vyše päť miliónovou populáciou je logické, že máloktorá slovenská firma dokáže byť úspešná bez exportu, keďže domáca spotreba nedokáže potiahnuť ekonomiku.

Samotný problém preto spočíva vo využití HDP generovaného zahraničnými firmami na podporu štrukturálnych riešení, napríklad inovácií, reforiem vzdelávacieho systému a podpory rozvoja domáceho priemyslu. Inými slovami prínosu v podobe pridanej hodnoty.

Pridaná hodnota pre Slovensko

Podľa Antona Preťa je pridaná hodnota charakterizovaná ako rozdiel medzi hodnotou produkcie a medzispotrebou. Medzispotrebu tvoria tovary a služby použité pri tvorbe produkcie. Je to teda tá časť produkcie, ktorú pridal podnik (alebo iná jednotka) počas svojej činnosti.

Práve Slovensko je podľa toho istého autora krajinou, ktorého až 50 percent exportu tvoria tovary vyrobené v zahraničí a teda na Slovensku boli len zostavené a vyexportované ďalej.

Celkovo tento problém postihuje všetky post socialistické krajiny východnej a strednej Európy. Vlády Maďarska, Srbska, Bulharska, Rumunska, či Slovenska medzi sebou súperia o priťahovanie lukratívnych investícií, ktoré krátkodobo stimulujú ekonomiku, no dáta o takýchto ekonomikách sú silno deformované prílevom zahraničného kapitálu, ktorý často nemá vplyv na chod ekonomiky.

Samozrejme, netreba zabúdať na spoločensko-ekonomickú dynamiku ktorú so sebou prinášajú investície ako Volkswagen v Devínskej novej vsi, ako napríklad vzdelávacie inštitúcie, podpora športových klubov a podujatí, či rozvoj infraštruktúry.

Ale čo keby na tomto projekte participovali slovenské spoločnosti ako subdodávatelia, alebo dokonca čo keby vláda investovala do výskumu batérií (čo dnes robí), ktoré by Volvo mohlo použiť v budúcnosti a slovenské firmy by mohli byť zapojené do výskumu a vývoja v danej spoločnosti.

Dobré správy pre východ

Nesmieme však opomenúť, že plánovaná investícia nového závodu spoločnosti Volvo vo výške asi 1,2 mld. eur ma dve neodškriepiteľné pozitíva. Prvým je jej umiestnenie na východnom Slovensku. Ide tak o prvú automobilovú spoločnosť, ktorá mieri do oblasti, kde na takúto investíciu čakajú už dve desaťročia.

Je to významná príležitosť pre rozvoj celého regiónu. Môže výrazne napomôcť zvýšiť životnú úroveň východného Slovenska a vytvoriť mnoho príležitostí i pre subdodávateľov. Dôležité ale bude, aby peniaze, ktoré z investície vyplynú sa na východe aj udržali. Aby to neboli z veľkej miery len zahraniční pracovníci, ktorí tam prídu na tzv. „týždňovky“.

Aby dochádzalo k obehu peňazí tam a nie niekde inde. Bude na primátoroch a starostoch priľahlých miest a obcí, aby využili túto príležitosť naplno. Aby vytvorili vhodné podmienky pre život budúcim pracovníkom novej automobilky.

Dlhodobo však hovoríme o potrebe diverzifikácie nášho hospodárstva. Podiel automobilovej výroby na celkovej priemyselnej výrobe Slovenska dosiahol vlani 47,7 percenta. Tento sektor u nás zamestnáva priamo 135-tisíc a sekundárne až 250-tisíc pracovníkov. Sme priveľmi jednostranne závislí od tohto priemyslu. Preto pri prvotnej informácii, že k nám smeruje ďalšia automobilová spoločnosť viacerí ekonómovia krútili hlavami.

Ekológia a inovácie

Avšak druhým významným pozitívom je samotný ekologický podtón investície. Volvo plánuje pri Košiciach vyrábať čisto elektrické vozidlá, čo môže výrazne napomôcť pri nevyhnutnej transformácii dodávateľských reťazcov.

Slovensko sa tejto príležitosti musí naplno chytiť a urobiť všetko pre to, aby sa táto investícia stala katalyzátorom pre vedu a výskum v oblasti využitia obnoviteľných zdrojov energie práve v automobilovom priemysle. Je to niečo, o čo musí naša vláda zabojovať.

Máme možnosť stať sa lídrom v tejto oblasti. Toto je jedna z ciest, aby o pár rokov, kedy automobilky prestanú vyrábať autá so spaľovacími motormi zo Slovenska neodišli, ale pretransformovali svoju produkciu.

To samozrejme rapídne ovplyvní počet pracovných miest, pretože výroba elektrického vozidla je z pohľadu pracovnej sily menej náročná. Otvára sa tu tak priestor pre spoločnosti, ktoré vyrábajú napríklad batérie do týchto áut. Tie by mohli zamestnať pracovníkov, ktorých automobilky už nebudú potrebovať.

Každopádne naša ekonomika diverzifikáciu potrebuje. Príchod piatej automobilky, aj keď v podobe modernej elektro výroby problém našej ekonomickej jednostrannej závislosti na automobilovom priemysle nerieši. V prípade celosvetových výpadku, aký zažívame napríklad pri polovodičoch problém ešte prehlbuje. Pracovné miesta vzniknú, hrubý domáci produkt porastie. Porastie však aj riziko ohrozenia našej ekonomiky.

Jozef Hrabina je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov a Ján Hrinko pôsobí na Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján HrinkoJozef Hrabina
Firmy a inštitúcie Rada slovenských exportérovVolvo