Kollárove nájomné byty dostali zelenú, ale poslanci ich schválili s mnohými zmenami

Byt
Foto: ilustračné, Getty Images

Prispieť k naštartovaniu výstavby nájomných bytov s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania má zákon o štátnej podpore nájomného bývania. Zámerom je riešiť aktuálny problém s dostupnosťou bývania na Slovensku pre široké skupiny obyvateľstva.

Národná rada SR v stredu zákon schválila spolu s veľmi rozsiahlym pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom poslanca Miloša Svrčeka (Sme rodina), ten ho v pléne čítal dlhšie ako hodinu. Pôvodný návrh zákona predložil pred desiatimi mesiacmi, cez prvé čítanie prešiel vlani v júli, ale od septembra ho pravidelne posúvali na ďalšie rokovania parlamentu pre výhrady a chýbajúcu podporu v koalícii. Kritizovali ho aj ministerstvo financií, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť či Združenie miest a obcí Slovenska. Zákon je jednou z hlavných priorít hnutia Sme rodina, je súčasťou programového vyhlásenia vlády a účinnosť má nadobudnúť 1. júla 2022.

Dlhodobé neúnosné finančné zaťaženie

Nájomné bývanie s regulovaným nájmom je rozšírenou formou bývania vo viacerých krajinách Európskej únie, ako je napríklad Holandsko, Rakúsko alebo Veľká Británia, a z tohto dôvodu je potrebné ísť cestou výstavby nájomných bytov a pomôcť ľudom sa dostať k primeranému bývaniu,“ zdôvodnil Svrček zákon o štátnej podpore nájomného bývania.

S neustálym rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok pre hypotéky podľa poslanca rastie skupina obyvateľov, ktorí si napriek trvalému príjmu nedokážu zabezpečiť vlastné bývanie v podobe hypotéky alebo komerčného nájmu, prípadne táto forma bývania znamená dlhodobé neúnosné finančné zaťaženie. „Segment nájomného bývania predstavuje na Slovensku iba okrajovú formu bývania. Podľa údajov z Eurostatu z roku 2019 tvorí nájomný sektor iba 9 % z celkového bytového fondu a štátne nájomné bývanie tvorí len 3 %,“ podotkol Svrček.

Na základe zákona by mala do konca tohto roka vzniknúť agentúra, ktorá bude vytvárať podmienky a nástroje pre rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania. Má určovať pravidlá a zabezpečovať výber investičných partnerov. Agentúra bude aj vlastníkom finančných prostriedkov garančného fondu, na jej návrh bude vláda schvaľovať investičných partneroch aj uzatváranie investičných zmlúv. Informačný systém bude zahŕňať register prenajímateľov, ktorí uzatvoria zmluvu o prevádzke bytového domu, a register záujemcov o uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa tohto zákona.

Vláda určí maximálnu výšku nájomného

Zamestnávatelia môžu poskytnúť zamestnancom, ktorí budú nájomcami bytu so štátnou podporou, príspevok vo výške najviac 360 eur mesačne. „Suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie bude oslobodená od dane z príjmu fyzických osôb ako aj od sociálnych a zdravotných odvodov. Príspevok bude zároveň daňovým výdavkom na strane zamestnávateľa, ktorý príspevok zamestnancovi poskytne,“ uviedol Svrček. Na tento príspevok budú mať nárok aj policajti, hasiči a záchranári. Vláda bude určovať maximálnu výšku nájomného, jeho súčasťou nebudú náklady na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu ani náklady na energie v byte.

Na stavbu, obnovu a prestavbu bytového domu alebo jeho časti na bývanie, vrátane pozemku, bude platiť znížená sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 5 percent. „Znížená sadzba sa môže uplatniť iba v prípade, ak prenajímateľ nadobudol alebo nadobudne bytový dom definovaný v zákone o štátnej podpore nájomného bývania do svojho vlastníctva a má zároveň uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu s investičným partnerom alebo prenajímateľ je zverejnený v registri prenajímateľov, ktorý vedie agentúra,“ priblížil Svrček. Znížená sadzba sa nebude vzťahovať na nebytové priestory, napríklad pre obchod, služby, apartmány či výrobné prevádzky.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Miloš Svrček
Firmy a inštitúcie Sme rodina