Kúpiť chalupu je ťažšie. Niekde sa vypredali, inde zdraželi

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Chalupa
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Chalupy už nie sú len miestom letného oddychu. Za posledný rok v nich mnohí Slováci našli útočisko, keď sa schovávali pred koronavírusom alebo si ich návštevou spestrovali mesiace, kedy bolo zakázané cestovať do zahraničia.

Zvýšený záujem o rekreačné nehnuteľnosti sa zákonite prejavil aj na ich cene. Za chalupu, chatu, ale aj apartmán si tak kupujúci podľa Viktora Obtuloviča, odborníka na reality zo spoločnosti Fingo.sk, priplatia.

„V priemere sa cena týchto nehnuteľností zvýšila o 30 % a v súčasnosti ide o nedostatkový tovar,“ uviedol pre portál vRealitách.sk.

Vypredané alebo drahšie

V niektorých oblastiach sú rekreačné nehnuteľnosti prakticky vypredané. Týka sa to najmä okolia Bratislavy, kde je veľmi náročné nájsť  chatu či chalupu na predaj, ktorá by bola od hlavného mesta vzdialená menej ako dve hodiny cesty auto.

V ostatných oblastiach Slovenska sa ceny rekreačných nehnuteľností v súčasnosti podľa údajov, ktoré uvádza Združenie realitných kancelárii Slovenska na svojej stránke zoznamrealit.sk, pohybuje v priemere od 82 500 do 84 500 eur.

Na skutočnú konečnú sumu má vplyv najmä ich lokalita a poloha.

Najdrahšie sú chaty vo Vysokých Tatrách, ktoré okrem prírody lákajú aj dobrou dostupnosťou z hľadiska dopravy, lyžiarskych stredísk, akvaparkov či iných atrakcií.

„Napríklad 2-poschodová chata v obci Štrba v Tatrách o výmere 120 m2 postavená na 400 m2 pozemku stojí 250 000 eur. Pre porovnanie, chata v Tekove v okrese Levice s podobnou výmerou vás vyjde na 40 000 eur,“ uviedol Obtulovič príklad z praxe.

Ak by teda chcel kupujúci ušetriť, mal by si vybrať chalupu v menej známej oblasti, ktorá nie je turisticky veľmi atraktívna.

Dražba nehrozí

Na rozdiel od susednej Českej republiky sa však Slováci nemusia obávať licitovania cien. K nemu dochádza najmä vtedy, ak javí o nehnuteľnosť záujem viacero kupcov, ktorí sú ochotní si v ponukách konkurovať.

Nehnuteľnosť sa tak predá za vyššiu cenu, než bola inzerovaná. K takýmto prípadom u nás dochádza viac pri nehnuteľnostiach na celoročné bývanie, najmä v Bratislave, ktorá sa vyznačuje ich nedostatkom.

Kupujúci by si však mali dávať pozor na ceny pri súkromných inzerátoch, ktoré môžu byť premrštené niekedy aj o 50 percent.

„Je to ovplyvnené najmä prehnaným očakávaním vlastníka, kedy si klient nenechá poradiť od odborníkov, cenu ,ustrelí´ a čaká, či sa niekto chytí,“ vysvetlil Obtulovič.

Kontrola nikdy neuškodí

Pri kúpe takisto treba zvážiť, na čo sa bude nehnuteľnosť používať. Ak si v nej chce človek oddýchnuť, pravdepodobne bude hľadať už zrekonštruovanú chatu, za ktorú si bude musieť priplatiť.

Ušetriť však môže na veľkosti pozemku, pretože sa zaobíde bez veľkej záhrady, o ktorú sa treba pravidelne starať.

Domáci kutil sa zase uspokojí aj s lacnejšou chalupou, ktorú si upraví podľa svojich predstáv. V tomto prípade si však treba dať pozor, aby nekúpil nehnuteľnosť s nedostatkami, o ktorých nevie.

„Často sa totiž jedná o staršie nehnuteľnosti, ktoré môžu byť v zlom technickom stave, respektíve ktoré môžu mať skryté vady, ktoré si vyžiadajú veľké rekonštrukčné náklady,“ upozornil Jozef Futrikanič, riaditeľ odboru financovania komerčných nehnuteľností Československej obchodnej banky (ČSOB).

Je tiež dobré vedieť, či sa v okolí kúpenej nehnuteľnosti neplánuje stavať diaľnica, iná frekventovaná cesta, priemyselný park, lom alebo väčšia výstavba domov.

Kupujúci si vie tieto informácie zistiť na miestnom obecnom úrade, kde si vyžiada územno- plánovaciu informáciu o danej oblasti.

„Tá vám prezradí, aké stavebné zmeny obec plánuje, aby ste vedeli predvídať ďalšie prípadné kroky obce s danou lokalitou a vyhli sa tak nepríjemnostiam,“ objasnil Obtulovič.

Nákup srdcom treba skonzultovať

Netreba zabúdať ani na právnu stránku kúpy. Najmä, ak si záujemca o chatu plánuje celý proces vybavovať sám, pretože, hlavne pri starších nehnuteľnostiach, nie sú neobvyklé spomínané vady.

„Napríklad stavba je vo vlastníctve predávajúceho, ale pozemok patrí urbáru, spoločenstvu vlastníkov, alebo je len prenajatý na dobru určitú alebo neurčitú,“ uviedol príklad bežných problémov Futrikanič.

Podľa odborníka z ČSOB sú častým problémom pri kúpe starších nehnuteľností aj nesprávne zakreslené hranice pozemkov, nedoriešené vzťahy so susedmi a s prístupom k budove, prípadne problémy so sieťami.

Predísť sa im dá prostredníctvom právnika alebo miestnej realitnej kancelárie, ktorá by mala danú lokalitu poznať a upozorniť kupujúceho na prípadné nedostatky danej nehnuteľnosti.

Ten si ich totiž nemusí všimnúť či uvedomiť. „Kúpa rekreačnej nehnuteľnosti je emotívna záležitosť, pri ktorej sa kupujúci rozhodujú viac na základe emócií ako rozumu,“ hovorí Obtulovič.

Nejasný vývoj

Podľa odborníka zo spoločnosti Fingo cena chát či chalúp klesne s ústupom pandémie. Otvorením hraníc a umožnením cestovania totiž ustúpi dopyt, ktorý tento nárast vyvolal, a tak by trpezliví kupujúci mohli predsa len ušetriť.

Futrikanič vidí za nárastom dopytu po rekreačných nehnuteľnostiach zmenu myslenia ľudí, ktorí si vďaka pandémii začali viac uvedomovať aj nevýhody bývania v mesta. Nepredpovedá preto výrazný pokles ich cien.

„Ak sa v ekonomike alebo vo svete neudeje nejaká neočakávaná udalosť, ktorá by zmenila očakávania a myslenie ľudí, tak sa dá predpokladať, že rast cien bude pokračovať,“ dodáva odborník z ČSOB.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef FutrikaničViktor Obtulovič
Firmy a inštitúcie ČSOB Československá obchodná bankaFinGO.skVRealitách.skZdruženie realitných kancelárii SlovenskaZoznamrealit.sk