Návrhy zákonov o výstavbe a územnom plánovaní sa podľa Ďurčeka už asi do parlamentu nedostanú

Peter Ďurček
Štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby SR Peter Ďurček. Foto: archívne, SITA/Ivan Fleischer

Návrhy nových zákonov o výstavbe (stavebný zákon) a o územnom plánovaní skončia na vláde, na rokovanie v parlamente sa už nemusia dostať. Oba by mali nahradiť súčasný stavebný zákon z roku 1976. Informoval o tom v pondelok štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR Peter Ďurček (SNS) na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva. „Podľa rozhodnutia predsedu vlády sa tieto zákony dostanú len po vládu, pravdepodobne sa už nedostanú do parlamentu. Osobne to považujem za veľkú škodu,“ povedal Ďurček s tým, že oba zákony sú potrebné. Rezort ich pripravoval tri roky, majú navrhovanú účinnosť od 1. januára 2022.

Zákony nestihnú prerokovať

Pre blížiace sa parlamentné voľby 29. februára 2020 a predvolebnú kampaň poslanci už asi nestihnú navrhované zákony prerokovať. Hospodárska a sociálna rada SR (tripartita) 14. októbra súhlasila s návrhmi oboch zákonov a odporučila ich na ďalšie legislatívne konanie. Legislatívna rada vlády má oba návrhy prerokovať o týždeň 11. novembra.

Je to už pomaly dvadsať rokov, čo v Slovenskej republike uvažujeme o tom, že by sme mali niečo robiť so stavebným zákonom. Bezmála posledné dva, tri funkčné obdobia sa intenzívne pripravujú zmeny v stavebnej legislatíve. Zatiaľ sa nám nepodarilo prísť do cieľa,“ uviedol Ďurček.

Zastaraný stavebný zákon

Ministerstvo uplynulé tri roky spolupracovalo so zainteresovanými združeniami a subjektami na príprave oboch zákonov so snahou nahradiť zastaraný 43-ročný stavebný zákon. „Už je nemoderný a asi pre nikoho nie je dobrý,“ poznamenal štátny tajomník. Rezort ukončil prípravu návrhov oboch zákonov v apríli, v následnom medzirezortnom pripomienkovom konaní k ním dostal spolu 2 708 pripomienok, z toho zásadných 1 528.

„Potrebovali sme relatívne veľa času na to, aby sme sa s týmito pripomienkami vysporiadali. Ako sme avizovali už pri začatí procesu prípravy, chceli sme sa poučiť z minulosti. Okrem toho, že sme chceli modernizovať stavebné právo, bolo cieľom aj to, aby sa nám podarilo dosiahnuť čo najväčší kompromis,“ priblížil Ďurček. Myslí si že toto úsilie nebolo márne, vysporiadali sa prakticky so všetkými pripomienkami.

Dve hlavné zmeny

Návrh zákona o územnom plánovaní by mal zaviesť dve hlavné zmeny. Územný plán, ako odborne spracovaný strategický dokument územného rozvoja, by mali mať povinne všetky obce. Z celkového počtu 2 891 obcí má územný plán 1 402 obcí, teda 48 percent.

Samozrejme, stanovili sme rôzne prechodné obdobia podľa veľkosti obcí, pretože nie všetky si to najmä z finančných dôvodov môžu v krátkom čase dovoliť. V dlhodobom horizonte počítame s tým, že každá obec musí mať územný plán,“ upozornil Ďurček. Zároveň každá stavba by mala mať jedno konanie a povolenie.

Územné stanovisko

Logicky sme pristúpili k tomu, že podľa našich návrhov by nemalo existovať územné konanie v terajšej podobe. Chceli sme zachovať obciam možnosť vyjadrovať sa ku všetkým stavbám na území obcí. Preto sme nahradili doterajšie územné rozhodovanie takzvaným územným stanoviskom,“ povedal štátny tajomník.

Rezort sa podľa neho tiež snažil o skrátenie a zjednodušenie procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a po dohode s ministerstvom životného prostredia aj o to, aby pri plánovaní mali výraznejšie miesto aj ekologické aspekty.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Ďurček
Firmy a inštitúcie MDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRNR SR Národná rada Slovenskej republiky