Sme rodina popiera výroky Fica: Pri štátnych nájomných bytoch nešlo o kšeft ani vydieranie

Bývanie
Foto: Ilustračné, pixabay.com

Po tom, ako cez víkend parlament schválil tzv. očkovací zákon, predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico tvrdil, že že dva hlavné subjekty vládnej koalície sa preň vzájomne vydierali.

Sme rodina, ktorá pôvodne zvýhodňovanie ľudí zaočkovaných proti COVID-19 odmietala, zákona nakoniec podľa Fica podporila len preto, aby jej koaličné OĽaNO podporilo financovanie výstavby nájomných bytov.

„OĽaNO oznámilo Sme rodina, že im nepodporí v žiadnom prípade miliardu na kšefty s bytmi, za predpokladu, že im Sme rodina nepodporí tento nezmyselný diskriminačný zákon,“ povedal líder Smeru. Ako dodal, toľko sa hádali, až sa dohádali a obidve strany sú spokojné.

Sme rodina obvinenia z kšeftov odmieta

Poslanecký návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania rovnako cez víkend prešiel prvým čítaním v Národnej rade SR, a tak pôjde automaticky aj do medzirezortného pripomienkového konania i na rokovanie vlády. Do parlamentu sa následne vráti na septembrovej schôdzi.

Projekt nájomných bytov je jednou z priorít hnutia Sme rodina a súčasnej vládnej koalície so zámerom naštartovať na Slovensku po dlhých rokoch stagnácie masívnu výstavbu chýbajúcich a cenovo dostupnejších bytov v réžii štátu. Ficove výroky, že pri schválení návrhu o štátnom nájomnom bývaní išlo o kšeft s developermi, politický obchod či vydieranie s hnutím OĽaNO odmieta.

„Nie je to pravda, pretože zákon o nájomných bytoch bol zaradený do programového vyhlásenia vlády, čiže na ňom bola dohoda celej koalície dávno predtým, než prišiel minister zdravotníctva so zákonom o očkovaní,“ povedal pre portál vRealitách.sk poslanec Miloš Svrček (Sme rodina), ktorý navrhovaný zákon predložil.

Podľa neho to logicky nemôže byť tak ako tvrdil Fico, keďže práve ich hnutie dosiahlo v koalícii ústupky vo všetkých svojich požiadavkách. „Teda, aké vydieranie, keď nám prešiel zákon o nájomných bytoch a všetky naše požiadavky k očkovaciemu zákonu?“ spýtal sa Svrček.

|||||
Poslanec za Sme rodina Miloš Svrček (vľavo) a šéf hnutia Boris Kollár. Foto: Sme rodina.

Ako to má fungovať

Súčasná štátna podpora výstavby mestských a obecných nájomných bytov v kombinácii dotácií zo zdrojov Ministerstva dopravy a výstavby SR a výhodných úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania má skôr sociálny charakter so zameraním pre ľudí s nižšími príjmami či mladé rodiny.

Zamestnávatelia by podľa návrhu zákona na nájomné s podporou štátu mohli poskytnúť zamestnancom príspevok, ktorý by bol nezdaniteľný. Do financovania nájomného bývania mimo rozpočtu štátu a samospráv by sa mohli zapojiť dôchodkové správcovské spoločnosti.

Počíta sa aj so vznikom Agentúry na podporu nájomného bývania, založiť by ju mal Úrad vlády SR spolu s ministerstvom dopravy a výstavby a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny do konca tohto roka. Garančný fond má sústreďovať peňažné príspevky najmä agentúry, investičných partnerov, prenajímateľov, nájomcov, zamestnávateľov a iných prispievateľov.

Platiť by mala, napríklad, znížená sadzba dane päť percent zo základu dane na dodanie stavby, vrátane pozemku, na obnovu a prestavbu stavieb, ako aj stavebných a montážnych prác na stavbe, ktorá je vo vlastníctve prenajímateľa bytu v rámci štátom podporovaného nájomného bývania.

Priority a očakávania

Predkladateľ zákona za hlavnú prioritu považuje vytvoriť funkčný systém, ktorý pomôže ľuďom vytvoriť zázemie svojej rodine novou formou bývania.

„Systém postavený na štyroch základných pilieroch: garancia, efektívnosť, stabilita a transparentnosť. Do systému prinesú garantovanú výšku nájomného, výstavbu bytov v relatívne krátkom čase, transparentný legislatívny rámec, dôveryhodný a predvídateľný ekosystém, dostupné bývanie pre každého,“ hovorí Svrček.

V súčasnosti je podvyživený sektor stavebníctva postihnutý krízou, pričom je dôležité, aby mal do budúcna možnosť pripraviť sa na výstavbu a mal kapacity na zvýšenú výstavbu.

Poslanec predpokladá, že potom, ako štát vytvorí legislatívne predpoklady na výstavbu tohto segmentu bývania v najbližších rokoch a zreálnia sa možnosti na výstavbu nájomného bývania, zareaguje stavebný sektor pozitívne na takýto úplne nový segment, ktorý na Slovensku doteraz absentoval.

„Systém štátom podporovaného nájomného bývania bude založený na analýzach dopytu po štátnom nájomnom bývaní v jednotlivých regiónoch Slovenska za pomoci transparentného elektronického registračného systému. Tento systém bude evidovať reálny dopyt o konkrétne projekty, s cieľom zabezpečiť dostatočnú výstavbu v konkrétnych regiónoch,“ priblížil Svrček.

Počet postavených bytov podľa neho sa bude teda reálne odvíjať od dopytu a stavebných kapacít trhu.

Pripomienky k vplyvu na rozpočet

K vplyvom návrhu zákona o štátnej podpore nájomného bývania na rozpočet verejnej správy aj mimo neho vznieslo ministerstvo financií viaceré pripomienky. Vláda sa vo svojom programe zaviazala nájsť pre výstavbu štátnych nájomných bytov udržateľný finančný a prevádzkový model, ktorý nebude navyšovať deficit rozpočtu a verejný dlh.

„Z predloženého materiálu a ani analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy nie je možné posúdiť, či návrh bude spĺňať uvedenú podmienku nezvyšovania deficitu a dlhu. K tomuto by bolo potrebné pred predložením návrhu na hlasovanie zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá zároveň porovná náklady a prínosy relevantných alternatív na dosiahnutie cieľov,“ uviedol v stanovisku rezort financií.

Žiada tiež detailne špecifikovať daňové vplyvy tohto návrhu, keďže súvisí aj s viacerými inými zákonmi, napríklad, o dani z príjmu či o dani z pridanej hodnoty. Príjmy rozpočtu verejnej správy by podľa návrhu zákona mali v prvom roku dosiahnuť zhruba 3,5 milióna eur, v druhom takmer 17 miliónov eur, v treťom vyše 22,5 milióna eur a vo štvrtom roku skoro 33 miliónov eur.

V návrhu nie je bližšie špecifikovaný ani vplyv podpory zamestnancom a zamestnávateľom cez nezdaniteľné príspevky na príjmy štátneho rozpočtu.

Zriadenie a činnosť Agentúry na podporu nájomného bývania by malo stáť ročne dva milióny eur, no podľa ministerstva financií chýba podrobnejšie odôvodnenie plánovaných výdavkov. V rozpočte verejnej správy na roky 2021 až 2023 ani v príprave rozpočtu na roky 2022 až 2024 pritom nie sú požadované prostriedky na podporu štátneho nájomného bývania.

Diskusia k výhradám

Svrček očakáva, že otvorená a úzka diskusia s útvarmi ministerstva financií ako je Útvar hodnoty za peniaze pomôže zodpovedať jednotlivé otázky, vyvrátiť vybrané výhrady a zapracovať relevantné pripomienky, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na model štátom podporovaného nájomného bývania.

Euro, peniaze
Podľa revidovaných usmernení o regionálnej pomoci pokrývajú regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc 87,97 percenta obyvateľstva Slovenska. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

„Chcel by som zdôrazniť, že sme pripravení zapracovať akúkoľvek pripomienku, ktorá bude opodstatnená a bude mať pozitívny vplyv na navrhovaný zákon. Je predsa našim cieľom, aby predložený zákon naplnil všetky očakávania,“ podotkol poslanec.

V najbližšom období chce Svrček osloviť aj kolegov poslancov, ktorí sa venujú tejto oblasti, aby si prediskutovali všetky ich otázky k tomuto návrhu. Verí, že po diskusii budú zodpovedané ň

a dosiahne sa čo najväčšia podpora v parlamente po rozprave vo výboroch a v pléne.

Čo na to samosprávy a zamestnávatelia

Únia miest Slovenska nespochybnila potrebu výstavby nájomných bytov v mestách a obciach, ale je presvedčená, že je to možné efektívne riešiť zmenou zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

Odmietla riešenie problematiky štátneho nájomného bývania formou poslaneckého návrhu, je za obvyklý postup cez pripomienkové konanie, aby sa mohli vyjadriť všetky relevantné subjekty a partneri.

Svrček hovorí, že aj keď ide o poslanecký návrh, na príprave zákona bol zainteresovaný najmä úrad podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie. Na príprave sa podľa jeho slov podieľali aj experti na legislatívu, ekonomiku, financie či výstavbu.

„Podpora štátneho nájomného bývania je programová priorita Sme rodina a je preto prirodzené, že to primárne riešime na úrovni poslancov z hnutia ako aj nášho poslaneckého klubu. Z tohto dôvodu bol zvolený postup predloženia návrhu prostredníctvom poslaneckého návrhu,“ uviedol Svrček s tým, že návrh ešte poputuje na pripomienkovanie a vládu.

„Návrh zákona by mal byť stiahnutý“

Klub 500 združujúci zamestnávateľov s viac ako päťsto zamestnancami zase vyslovil nesúhlas so vznikom novej agentúry s navýšením počtu štátnych zamestnancov, ktorých je už teraz vysoký počet.

„Sme presvedčení, že by mal byť predložený návrh stiahnutý z legislatívneho procesu a podrobený odbornej diskusii,“ poznamenal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Za neprijateľné označil aj to, aby kompletné zákony boli v parlamente predkladané bez akejkoľvek verejnej diskusie.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa vyjadrilo, že namiesto štátnej agentúry pre podporu bývania by skôr bola potrebná štátna agentúra pre správu štátneho nehnuteľného majetku, ktorá by dávala bezodplatne na účely výstavby nájomných bytov a sociálnych zariadení mestám a obciam voľné štátne pozemky a nevyužité štátne budovy.

„Bolo by to omnoho lepšie ako štátna agentúra na podporu nájomného bývania, keďže na Slovensku už máme Štátny fond rozvoja bývania, ktorý má na účte na podporu nájomného bývania a výstavbu sociálnych zariadení viac ako 1,2 miliardy eur,“ upozornil riaditeľ kancelárie a hovorca ZMOS Michal Kaliňák.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Michal KaliňákMiloš SvrčekRobert FicoTibor Gregor
Firmy a inštitúcie Agentúra na podporu nájomného bývaniaKlub 500MDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRministerstvo financiiMinisterstvo práceNárodná rada SROĽANOSme rodinaSMER-SDŠtátny fond rozvoja bývaniaÚnia miest SlovenskaÚrad vlády SRÚtvar hodnoty za peniazeZdruženie miest a obcí Slovenska (ZMOS)