Všeobecní lekári vítajú zmeny, chcú oddych aj primeranú mzdu

Doktor
Foto: ilustračné, Thinkstock

BRATISLAVA 11. februára (WebNoviny.sk) – Pozitívne, ako ústretový krok nielen ku všeobecným lekárom, ale aj k pacientom, hodnotí avizované zmeny v pohotovostných službách prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara.

„Je veľmi dôležité si uvedomiť, že je to vlastne aj kríza pracovníkov, ktorých nám stále ubúda, a preto je dôležité zabezpečiť týmto všeobecným lekárom aj právo na odpočinok, primeranú mzdu a zároveň treba zabezpečiť aj pacientom možnosť dostať sa na vyšetrenie,“ konštatoval v sobotňajšej diskusii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) – Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko.

Z tohto pohľadu sú podľa Makaru avizované návrhy na zmeny v Lekárskej službe prvej pomoci (LSPP), zmeny v oblasti pohotovostnej a urgentnej medicíny, kompromisom, ktorý by mohol fungovať. Pripomenul, že pohotovostná služba, ktorú poskytujú všeobecní lekári, nie je pomoc v život ohrozujúcich stavoch. „Preto strašenie, že keď sa to skráti, príde k poškodeniu zdravia, je neadekvátne,“ tvrdí predstaviteľ všeobecných lekárov.

Treba zlepšiť urgentné príjmy

Zo štatistík podľa Makaru vyplýva, že treba zlepšiť aj tzv. urgentné príjmy, teda ústavné pohotovostné služby, kde v súčasnosti pacienti, ktorých privezie záchranná služba, čakajú tiež dlho. „Treba zlepšiť aj ústavné pohotovostné služby, takzvané urgenty, ale treba, samozrejme, poskytnúť aj ambulantnú pohotovostnú službu pre menej závažné stavy , a tie sú využívané na 99 percent do desiatej hodiny večer,“ doplnil.

Doteraz museli všeobecní lekári povinne nastúpiť do služieb bez nároku na odmenu. „Mali ju, ale mohli ju aj nemať, mali sme rozptyl od jedného eura na hodinu až po šesť eur na hodinu. Tento návrh aspoň myslí na to, že keď niekto povinne musí nastúpiť do práce, tak dostane aspoň primeranú odmenu, čo môže zlepšiť aj chuť pracovať na pohotovostiach“, povedal o zmenách v systéme odmeňovania všeobecných lekárov za LSPP Makara.

Tvrdí, že znížením počtu pohotovostí bude viac lekárov na jednu pohotovosť. Preťaženie lekárov bude nižšie, budú mať viac času na oddych. Nejde iba o peniaze, ale aj o bezpečnosť pacientov, lebo, ak sú lekári vyčerpaní, môžu sa pomýliť, upozornil. Dodal, že problémom je nezvýšenie počtu ambulancií všeobecných lekárov prakticky od pádu komunizmu. Lepšie pracovné podmienky môžu priniesť aj väčší záujem o všeobecné lekárstvo medzi samotnými lekármi.

S ozdravným plánom Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) nie sú všeobecní lekári podľa Makaru stotožnení v oblasti zmluvných limitov na predpisované lieky. „U všeobecných lekárov by mal mať pacient dostupnosť ku všetkým vyšetreniam a liekom, aby nemusel spätne obiehať špecialistov pre niektoré veci, ktoré máme obmedzené,“ povedal Makara s tým, že na tento problém upozorňujú dlhodobo. Na ambulancii všeobecného lekára by mala byť dostupná všetka tá starostlivosť, ktorú vie všeobecný lekár poskytnúť pacientovi.

Záchranka je často zneužívaná

Marek Krajčí (OĽaNO), člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo, hodnotí avizované zlepšenie odmeňovania lekárov na pohotovostiach ako prínos. Upozornil, že ľudia lekárske služby prvej pomoci vyhľadávajú aj preto, lebo sa nevedia dostať na rad k svojmu praktickému lekárovi, ktorý má priveľa pacientov. Tým, že sa zredukuje sieť LSPP a ordinačné hodiny nestačia na množstvo pacientov, budú ľudia vyhľadávať urgentné príjmy v nemocniciach, myslí si Krajčí a predpokladá, že zmenami verejnosť nebude spokojná. Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) však upozornil, že ambulantné hodiny praktických lekárov schvaľuje samosprávny kraj a zvyčajne sú od 07:00 do 15:30.

Ak tam lekár nie je, musí zabezpečiť zastupovanie. Často sa zneužíva nielen LSPP, ale aj záchranná služba, upozornil Zelník z vlastnej skúsenosti. „Slúžil som na záchranke desať rokov a môžem povedať, že zneužitie bolo cez 60 percent. Teraz, čo sa rozprávam s kolegami, je to 70 až 80 percent,“ povedal. Rešpektuje, že ľudia nevedia posúdiť svoj zdravotný stav, dodal.

Krajčí tvrdí, že návrh na zmeny v pohotovostnej a urgentnej medicíne má mnoho nedostatkov a problém si vyžaduje systémovú zmenu. Podľa Zelníka však treba vychádzať zo stavu slovenského zdravotníctva a aj z toho, že máme menej praktických lekárov. Lekár, ktorý odslúži pohotovosť službu a ide na druhý deň do práce, mal by byť v dobrej kondícií, upozornil Zelník s tým, že avizované zmeny sú zatiaľ iba návrhom, ale pragmatickým, ktorý vychádza zo súčasného stavu – z počtu lekárov a snahy zachovať dostupnosť lekárskej pomoci.

Zabudlo sa na generačnú výmenu

Súčasné problémy v zdravotníctve sú aj následkom idey, že trh všetko vyrieši, pričom sa zabudlo na generačnú výmenu a výchovu mladých odborníkov a ďalšie vzdelávanie, zdôraznil v diskusii Zelník, podľa ktorého nechýbajú iba všeobecní lekári, ale aj špecialisti. Nemocnice by mali podľa neho dostávať viac peňazí na rezidentské programy lekárov. Keď sa bude stále pozerať iba na to, či sú nemocnice v červených číslach, nedostanú dodatočné zdroje na vzdelávanie praktických lekárov, ktorí musia prejsť všetkými odbornými oddeleniami nemocnice.

V prípade ozdravného plánu VšZP si šéf zdravotníckeho výboru parlamentu Zelník myslí, že plán poisťovne ušetriť približne 115 miliónov eur je „trošku nadsadený“. Na výbore sa v máji pozrú na prvé výsledky ozdravného plánu VšZP a predtým súdy vynášať nechce. Podľa člena výboru Krajčího je zlý stav slovenského zdravotníctva, ktorý sprevádzajú viaceré kauzy, zodpovednosťou vládnutia strany Smer-SD.

Dôvodom zlého hodnotenia Slovenska v úrovni zdravotnej starostlivosti podľa analýzy organizácie Health Consumer Powerhouse, v ktorej SR skončilo na posledných miestach a výrazne za Českou republikou, je podľa Zelníka aj pacientova slobodná voľba odborných lekárov. Pacient totiž nevie, kam má ísť na odborné vyšetrenie. Treba sa vrátiť k organizácii zdravotnej starostlivosti, k systému, v ktorom vie lekár i pacient, kde môže vyhľadať odbornú pomoc, k veciam, ktoré v minulosti fungovali. Tiež podľa Zelníka treba zmeniť systém nemocníc.

„Mali sme tu nemocnice 1., 2. a 3. typu, ktoré mali jasne zadefinované materiálno-technické, personálne vybavenie, ale, samozrejme, aj rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti.“ V súčasnosti máme fakultné a univerzitné nemocnice a pýtame sa, kde sú špecialisti. Na zlepšenie však nestačí len upraviť zdravotnú starostlivosť, nevyhnutné je, aby sa ľudia starali viac o svoje zdravie, venovali sa prevencii, zdôraznil Zelník. Krajčí vidí problém v politickom vedení reforiem v zdravotníctve. Zelník avizované reformy zhodnotí až potom, ako ich predstaví minister zdravotníctva predstaví počas mája a júna.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marek KrajčíŠtefan Zelník