Bude záujem o letné školy? Rodičov môžu odradiť termíny či financovanie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, gettyimages.com

Školy sa s blížiacimi prázdninami nepripravujú len na oddych, ale zisťujú aj záujem o projekt Letná škola 2021, ktorý má deťom pomôcť v príprave do nového školského roka.

Jeho realizácia však bude závisieť od záujmu samotných rodín. Tie, ktoré sa ešte nerozhodli, či projekt využijú, by mali zvážiť okrem výhod aj praktické požiadavky, ktoré s účasťou súvisia.

Rôzne termíny

Projekt letných škôl organizuje Ministerstvo školstva SR na báze dobrovoľnosti počas posledných troch augustových týždňov, konkrétne od 9. augusta do 27. augusta 2021.

Za výberom termínu stojí podľa odboru komunikácie snaha ministerstva o to, aby si žiaci po náročnom školskom roku oddýchli a plynule prešli do toho nasledujúceho. Týmto spôsobom tak chce zabezpečiť primeranú psychohygienu žiakov.

Pokiaľ by však rodinám z akýchkoľvek dôvodov tento termín nevyhovoval, mali by sa v škole informovať o ďalších letných vzdelávacích aktivitách. Niektoré vzdelávacie inštitúcie totiž organizujú vlastné programy v júlových termínoch.

Odlišné podmienky

Podľa nich je totiž logickejšie vyučovanie detí zbytočne neprerušovať. „Pre nás má logiku si radšej dokončiť niečo, a potom mať prestávku a prísť oddýchnutý na nový školský rok,“ vysvetľuje Alena Petáková zo Združenia základných škôl Slovenska.

Takýto priebeh vyhovuje na niektorých školách viac aj zamestnancom, ktorí si ho napriek únave z celého školského roka volia preto, že si potom takisto môžu neprerušovane oddýchnuť.

Okrem vyhovujúceho termínu treba podľa odborníčky z Výskumného ústavu detskej psychológie a psychopatológie (VÚDPaP) Dagmar Kopčanovej zvážiť aj ďalšie dôležité podmienky letných škôl, najmä dopravu a stravu.

Tá je v prípade augustových termínov Letnej školy 2021 financovaná zo zdrojov ministerstva školstva. Minuloročné skúsenosti totiž ukázali, že mnoho detí projekt nevyužilo práve kvôli takýmto praktickým nedostatkom.

Rozhoduje aj praktické hľadisko

Preto došlo k navýšeniu dotácií, ktoré môžu školy využiť nie len na zaplatenie zamestnancov alebo na nákup učebných pomôcok, ale aj na zabezpečenie dopravy a obedov pre deti.

„Minulý rok to bolo cez dotácie, teraz je to v rámci zmeny zákona a ostatných vecí, takže príďte sa vzdelávať. My vieme vyriešiť dopravu, vieme vyriešiť aj stravu a ostatné veci,“ uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

S takýmto finančným zabezpečením obedov alebo dopravy však nemôžu rátať rodiny, ktoré sa zúčastnia vzdelávacích programov v individuálnej réžii niektorých škôl.

„Financie dodatočne nedostávame, organizujeme si to potom pomocou vlastných zdrojov alebo si rodičia niečo zaplatia,“ vysvetľuje Petáková.

Kedy uvažovať o letných školách

Investíciu do letného vzdelávania pre svoje deti by mali zvažovať najmä rodičia žiakov, ktorí nemali počas dištančného vzdelávania prístup k online vyučovaniu.

Nemusí sa pritom jednať len o deti z marginalizovaných komunít, ale aj o žiakov, ktorí potrebujú individuálny prístup.

Podľa ministra školstva je táto forma vzdelávania aj pre deti osamelých rodičov či ľudí, ktorí pracujú v kritickej infraštruktúre. Tiež pre deti, ktoré si chcú zopakovať učivo či stredoškolských študentov odborných škôl.

Menej teórie, viac praxe

Rodičia by nemali zabúdať ani na socializačný aspekt, ktorý letné školy umožňujú. „Vytváranie priateľských rovesníckych vzťahov má veľký význam aj pre duševné zdravie detí a mladistvých,“ pripomína Kopčanová.

Práve možnosť byť naspäť v kolektíve s kamarátmi by mohla k účasti motivovať aj staršie deti, ktoré o samotné vzdelávanie nemusia javiť veľký záujem. Cieľom programu je totiž aj podpora socializácie žiakov a rozvíjanie ich komunikačných a jazykových schopností.

Konkrétne aktivity si školy budú pripravovať samostatne. Podľa Petákovej totiž musia zvažovať individuálne potreby detí na danej škole. Napríklad to, koľko učiva stihli počas školského roka prebrať.

Učivo možno svojpomocne dobehnúť

Rodičia ako aj deti však môžu podľa ministerstva očakávať zážitkové vyučovanie, napríklad formou experimentov, výskumných úloh alebo zaujímavých projektov.

Študenti stredných odborných škôl si zase budú môcť lepšie osvojiť zručnosti v oblasti praktického vyučovania. Kvôli dištančnej forme vzdelávania totiž k nemu nemali často prístup.

Ak by sa však rodiny tejto aktivity z rôznych dôvodov nevedeli alebo nechceli zúčastniť, neznamená to, že nemôžu prežiť aspoň čiastočne zmysluplné a náučné leto.

Je možné hľadať pomoc priamo cez pedagogických zamestnancov príslušnej školy, ktorú dieťa dosiaľ navštevovalo a ktorí môžu rodičovi poskytnúť učebné texty,“ uvádza ďalšie možnosti odborníčka z VÚDPaP.

Rodičia môžu kontaktovať aj mimovládne organizácie, pracovníkov komunitných centier alebo iné inštitúcie, ktoré zabezpečujú neformálne vzdelávanie.

Pokiaľ majú prístup k internetu, môžu navštíviť aj webové stránky ministerstva školstva či iných organizácií, napríklad VÚDPaP.

Záujem treba prejaviť čím skôr

Ak by sa však predsa len rozhodli pre účasť na programe ministerstva školstva, je nutné informovať o tom školu čím skôr.

Podľa Petákovej totiž školy samé alebo prostredníctvom organizácií zisťujú záujem do konca mája, aby vedeli, aké majú kapacity a možnosti na realizáciu letných škôl.

Po vyhodnotení sa následne rozhodnú, či sa dá projekt zrealizovať alebo nie. „Určite sa do toho nebudú zapájať všetky školy automaticky,“ upozorňuje Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alena PetákováBranislav GröhlingDagmar KopčanováVladimír Crmoman
Firmy a inštitúcie Ministerstvo školstva SRSaS Sloboda a SolidaritaSKU Slovenská komora učiteľovVýskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP)Združenie základných škôl Slovenska (ZZŠS)