Debata o obedoch zadarmo ešte neskončila. Aktuálny poslanecký návrh považujú za nesystémový

Príspevky na obedy detí sa za posledné roky niekoľkokrát upravovali. Foto: ilustračné, Getty Images

Dotovanie obedov detí na školách prešlo za posledné dva roky rôznymi zmenami, ktoré zakaždým sprevádzala búrlivá debata. Po prvýkrát v septembri 2019, keď vláda Roberta Fica (Smer-SD) rozhodla o takzvaných obedoch zadarmo.

V praxi sa jednalo o príspevok na stravu žiakov, ktorý sa zvýšil z eura na 1,20 eura a rozšíril sa tiež okruh detí, ktoré ho mohli poberať. Jednalo sa predovšetkým o škôlkarov v poslednom ročníku materskej školy a o deti na základných školách.

Turbulentný vývoj

Do tejto skupiny boli zaradené aj deti, ktoré navštevovali materskú školu, v ktorej bolo najmenej 50 percent detí z domácnosti v hmotnej núdzi alebo deti, ktoré žili v domácnostiach, ktorým sa vyplácala pomoc v hmotnej núdzi alebo ich príjem nepresiahol životné minimum.

Túto zmenu zo začiatku sprevádzali ťažkosti, ako napríklad zvýšená administratíva pre školy a škôlky či sťažnosti na nedostatočnú výšku dotácie.

Podľa Zdenka Krajčíra zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) však napriek tomu tento príspevok splnil cieľ – zabezpečiť týmto skupinám detí aspoň jedno komplexné jedlo a zlepšiť tak ich stravovanie.

Daňový bonus ako náhrada za dotácie

V roku 2020 sa však nová vláda na čele s bývalým premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) rozhodla rodičom pomôcť inak. Vznikla novela, ktorá má doteraz platný systém k 1. augustu 2021 zmeniť.

Po novom by tak dotácie na obedy mali dostávať len deti z materských alebo základných škôl, v ktorých je najmenej 50 percent detí z domácnosti v hmotnej núdzi.

Škôlkari a školáci by mohli mať obedy preplatené aj vtedy, ak by sami pochádzali z rodín v hmotnej núdzi alebo by ich rodičia nezarobili viac ako je výška životného minima, pričom vláda zvýšila príspevok na 1,30 eur.

Pracujúcim rodičom, ktorí tieto podmienky nespĺňajú, má náklady na stravovanie detí vynahradiť vyšší daňový bonus na dieťa. Od júla si tak budú môcť uplatniť namiesto daňovú úľavu 39,47 eura mesačne.

Následne od 1. januára budúceho roka by sa mal daňový bonus pre rodičov detí vo veku od 6 do 15 rokov zvýšiť približne o 4,50 eura mesačne na zhruba 44 eur.

Na všetkých sa nedostane

Ostala tu však skupina detí, ktoré síce nespĺňajú podmienku hmotnej núdze alebo životného minima, avšak ich rodičia si daňový bonus uplatniť nemôžu.

Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR a Útvaru hodnoty za peniaze sem patrí až 47-tisíc detí, ktoré sú vychovávané napríklad osamelými rodičmi, ktorí pracujú na dohodu alebo starými rodičmi, ktorí poberajú dôchodok.

„Sú to deti, ktoré sú v riziku chudoby, hoci ich rodiny majú príjem vyšší ako hranica životného minima, ale súčasne je nedostatočný na to, aby si uplatnili zvýšený daňový bonus,“ upozornila aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Hlava štátu pre to novelu zákona vlani vetovala, no poslanci jej nesúhlas svojím hlasovaním v decembri 2020 prelomili. Vyzeralo to tak, že takmer 50-tisíc detí žiadnu finančnú pomoc nedostane.

Novela novely

Minulý mesiac však skupina koaličných poslancov predložila do parlamentu ďalšiu novelu, ktorá by mala tento nedostatok napraviť.

Podľa tohto návrhu by mali dotácie dostať aj deti, ktorých rodiny nespadajú do uvedených dvoch skupín a obaja ich rodičia alebo opatrovníci sú dôchodcami, nezamestnanými alebo poberajú opatrovateľský príspevok.

Patriť sem pritom budú aj poberatelia predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku, ak už majú nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodcovia.

V praxi pritom bude stačiť, ak obaja rodičia alebo opatrovníci budú spĺňať aspoň jednu z uvedených podmienok. Napríklad jeden z nich bude invalidný dôchodca a druhý bude poberať opatrovateľský príspevok.

Na zavedenie tejto zmeny do praxe si však treba počkať. Novela je zatiaľ len po prvom čítaní v parlamente. Samotné Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR s rozšírením dotácií súhlasí.

Ich navýšenie by podľa doterajších odhadov malo stáť 2,03 milióna eur ročne, ktoré podľa hovorkyne ministerstva Michaely Slivkovej Kirňakovej budú zabezpečené navýšením rozpočtu ministerstva.

ZMOS považuje zmeny za nesystémové

Tieto zdroje zabezpečia základné potreby dieťaťa, bez ktorých by sa vzdelávalo oveľa ťažšie.

„Dôležitým prínosom je aj prísun vyváženej stravy pre deti, ktorá tvorí základ pre ich ďalší rozvoj, ktorý sa premieta aj do pohody dieťaťa, pozitívnej nálady a tým aj motivácie vo vzdelávaní,“ uviedla pre portál vŠkolstve.sk psychologička Alena Kopányiová.

Prínosy pre stravovacie návyky detí vyzdvihuje aj Krajčír, avšak spomínané zmeny považuje za nesystémové. Problém vidí predovšetkým v ďalšej administratívnej záťaži.

„Doteraz museli sledovať poskytovatelia účasť dieťaťa alebo žiaka na výchovno-vzdelávacom procese a odobratie stravy, teraz k tomu pribúda komplikované zisťovanie, či dieťa alebo žiak patrí do určených skupín, ktoré majú nárok na dotáciu alebo nie,“ zdôvodňuje.

Podľa Krajčíra tu taktiež existuje predpoklad, že ukončenie celoplošnej dotácie zvýši režijné náklady na obedy. Preto ZMOS požaduje ponechanie doteraz platného spôsobu dotácií a uvedené zmeny považuje za nesystémové.

Mihál: Prioritou by malo byť vzdelanie

Čiastočne sa s tým stotožňuje aj Jozef Mihál (SaS, bývalý štátny tajomník ministerstva práce aj v súčasnom kabinete.

Za tie dva roky, čo to existuje, si na to ľudia zvykli a aj školy sa na to prispôsobili, rozšírili svoje kapacity, zobrali kuchárky do zamestnania, čiže zase to rušiť po tých niekoľkých rokoch, čo sa to rozbehlo, je možno kontraproduktívne,“ hovorí.

Na druhej strane sa však jedná o problematiku, na ktorú možno mať viaceré názory. Nový model totiž môže podľa Mihála prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v niektorých regiónoch.

Môže to však tiež viesť k zbytočnému plytvaniu prostriedkov štátu, pretože niektoré deti dotované obedy odmietnu alebo na nebudú chodiť.

Rodinám by podľa Mihála skôr ako spor o obedoch zadarmo pomohlo kvalitné vzdelávanie. „Je to síce hrozne zaujímavé a máme sa o čom hádať, ale dôležité je, ako funguje naše školstvo, či deti dostávajú vzdelanie, aké majú,“ dodal pre portál vŠkolstve.sk.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alena KopányiováIgor MatovičJozef MihálMichaela Slivková KirňakováRobert FicoZdenko KrajčírZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie IFP Inštitút finančnej politikyMF Ministerstvo financií SRMPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SROĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnostiSaS Sloboda a SolidaritaSMER-SDÚHP Útvar hodnoty za peniazevŠkolstveZMOS Združenie miest a obcí Slovenska