Dostupnosť predprimárneho vzdelávania čelí niekoľkým problémom, kontrolóri odhalili nedostatok pracovníkov či financií

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, Getty images
  • aktualizované 4. februára, 15:19

Dostupnosť predprimárneho vzdelávania naráža v obciach najčastejšie na kombináciu štyroch rizík, a to na nedostatočnú kapacitu škôlok, ich problematické financovanie, veľkú vzdialenosť pre sociálne slabšie rodiny či nedostatok inkluzívnych pracovníkov.

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) potvrdil, že kapacity materských škôl kontrolovaných samospráv sú najmä v prípade menších obcí naplnené prevažne deťmi, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné.

Príjmy obcí sú nedostatočné

Hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková vysvetlila, že tým sa znížila jeho dostupnosť pre mladšie ročníky. Dodala, že pre budovanie nových zariadení či vytváranie podporného personálu v materských školách sú príjmy obcí nedostatočné. Samosprávy sú tak závislé na externých zdrojoch financovania, najmä na eurofondoch.

Z daných dôvodov NKÚ navrhuje parlamentu, aby zaviazal Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložiť ucelenú koncepciu predprimárneho vzdelávania, ktorá by komplexne riešila najmä zabezpečenie kapacít, financovanie, personálne zabezpečenie a vybavenie materských škôl a zároveň konkretizovala plánované opatrenia pre najbližšie obdobie.

Kontrolovali vzdelávanie v deviatich obciach

NKÚ sa vo svojej kontrole zameral na dostupnosť predprimárneho vzdelávania v deviatich obciach a mestách Banskobystrického samosprávneho kraja so zámerom pozrieť sa na to, ako obce participujú na zabezpečovaní dostupnosti pri snahe zvýšiť zaškolenosť detí. Kontrolované boli roky 2018 až 2021.

Ukázalo sa, že kapacity materských škôl kontrolovaných obcí a miest pre prijatie detí s povinným predprimárnym vzdelávaním sa v školskom roku 2021/2022 zvýšili. Nárastom záujmu o vzdelávanie päťročných detí sa však znížili šance na prijatie pre mladšie ročníky. Vypuklejšia bola situácia v obciach, ktoré mali väčšinou len jednotriednu materskú školu, prevažne obsadenú staršími deťmi.

„Okrem limitovaných kapacít škôlok existovala pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia aj finančná bariéra, ktorú predstavovali formálne a neformálne poplatky, ale aj potreba zabezpečiť pre dieťa ďalšie veci pri nástupe do materskej školy. Niektoré obce, najmä s vyšším podielom rómskych obyvateľov, sa rozhodli hradiť materskej škole náklady na výchovu a vzdelávanie, či stravovanie za rodičov detí,“ doplnila Bolech Dobáková.

Nedostatok kapacít materských škôl

Národní kontrolóri v súvislosti s predpokladaným zavedením povinného predprimárneho vzdelávania pre mladšie ročníky upozorňujú na možný nedostatok kapacít materských škôl v obciach a mestách, ktoré zatiaľ nevykázali zamietnuté žiadosti o prijatie dieťaťa.

Bolech Dobáková poukázala na to, že v roku 2020 bolo na Slovensku viac ako 177-tisíc troj až päťročných detí, pričom ich počet mal kulminovať v roku 2021 na hodnotu asi 180-tisíc a do roku 2025 by sa mal znížiť na približne 170-tisíc.

„Je preto potrebné budovať, respektíve rozširovať priestorové možnosti existujúcich zariadení aj s ohľadom na demografický vývoj, aby po období kulminácie počtu detí nezostali vybudované kapacity škôlok nevyužité. Vhodným riešením by bolo stavať ich s perspektívou ich ďalšieho aktívneho využitia na iný sociálny či edukačný účel,“ uviedol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolný úrad odporúča pri implementácii pripravovaného právneho nároku na miesto v materskej škole pre deti vo veku štyri a neskôr tri roky stanoviť jeho účinnosť až po vytvorení dostatočných kapacít.

Informačné kampane a webináre

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pre agentúru SITA konštatovalo, že obce mali priestor pripraviť sa na povinné predprimárne vzdelávanie, keďže to bolo zavedené novelou z roku 2019 a s účinnosťou od 1. septembra 2021.

„Nie každá obec mala možnosť, podmienky a niekedy aj ochotu pripraviť sa na túto situáciu. Poznáme však mestá a obce, ktoré sa tejto úlohy zhostili výborne a s naplnením tejto zákonnej povinnosti nemali problémy,“ zhodnotilo. Má však za to, že urobilo dostatočné kroky na zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania vrátane informačnej kampane a webinárov. Dodalo, že osobitne a individuálne riešili aj mimoriadne situácie, najmä v obciach, ktoré na zavedenie tejto zákonnej povinnosti neboli pripravené.

Odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva tiež priblížil, že v súčasnosti pripravuje rezort najmä prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR ďalšie možnosti rozšírenia kapacít materských škôl. Pripomenul, že financovanie predprimárneho vzdelávania a osobitne detí zo sociálne znevýhodneného prostredia aj príspevok na dopravu sú riešené novelami zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Navyše v súvislosti so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania vznikol aj rad odborných materiálov. V edícii metodickej podpory predškolského vzdelávania plánuje rezort pokračovať a poskytne aj sériu ďalších kompenzačných programov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniela Bolech DobákováĽubomír Andrassy
Firmy a inštitúcie MŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRNárodná rada SRNKÚ Najvyšší kontrolný úrad