Esperanto má už 132 rokov, najznámejší umelý jazyk sveta ovládajú dva milióny ľudí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, Getty images

Esperanto v piatok oslavuje narodeniny. Od vydania prvej učebnice esperanta vo Varšave uplynulo už 132 rokov.

Od roku 2007 sa každý rok na Slovensku koná Letná škola esperanta, ktorá sa stala najväčšou školou esperanta na svete. Navštevuje ju približne 180 až 250 účastníkov z dvadsiatich krajín sveta.

„Tohtoročná Letná škola esperanta sa práve skončila v Nitre a medzi 160 účastníkmi z 22 krajín bolo najviac – 30 zo Slovenska,“ uviedol pre agentúru SITA predseda Slovenskej esperantskej federácie Peter Baláž.

„Za naše úspechy, ktoré sú medzi esperantistami dobre známe po celom svete, vďačíme viacerým faktorom. Jedným z nich sú viaceré osobnosti esperantského hnutia, ktoré realizujú svetovo úspešné projekty. Zároveň máme tiež ako krajina v strede Európy na organizovanie medzinárodných podujatí vhodnú polohu,“ povedal Baláž. Podľa neho sú slovenskí esperantisti vo viacerých ohľadoch na špičke v celosvetovom meradle.

Polovica vena učebnici

Prvá učebnica esperanta vyšla 26. júla 1887 a umožnila rozšírenie tohto jazyka po celom svete. Varšavský očný lekár, filológ Ludvik Zamenhof využil na jej vydanie polovicu vena zo sobáša, ktoré získal od svojho svokra, zámožného obchodníka z Litvy.

Tento rok si zároveň pripomíname 112 rokov od vydania prvej učebnice esperanta pre Slovákov. V roku 1907 ju vydal v Martine pacifista, tolstojovec a zástanca esperanta Albert Škarvan.

„Trvalo až 20 rokov, kým uzrela svetlo sveta aj slovenská učebnica tohto jazyka. Dovtedy sa učili esperanto ľudia na Slovensku najmä z českých alebo maďarských či nemeckých učebníc,“ vysvetlil Baláž.

Esperanto sa tak stalo známe aj na Slovensku a odvtedy sa datuje vznik slovenského esperantského hnutia. V minulosti v ňom boli aj viaceré známe osobnosti, napríklad maliar Martin Benka či hudobný skladateľ Ján Valašťan Dolinský alebo aj podnikateľ a neskôr poslanec Národnej rady SR Bohumil Hanzel.

Jazyk bez výnimiek

Esperanto je jazykom bez výnimiek, jeho gramatika má šestnásť základných pravidiel a slovná zásoba je založená na románskych, germánskych a slovanských jazykoch. Jeho zvuk pripomína taliančinu. Číta sa tak, ako sa píše.

Na svete ovládajú tento jazyk podľa odhadov dva milióny ľudí. Pre asi tisícku z nich je to materinský jazyk. Sú to najmä deti z manželstiev, v ktorých každý z rodičov je inej národnosti a esperantom sa dorozumievajú doma.

Svetový esperantský zväz (UEA) združujúci esperantistov usporadúva každý rok Svetový kongres esperanta. V roku 2016 sa tento kongres uskutočnil poprvýkrát v histórii aj na Slovensku – v Nitre. Išlo o 101. ročník tohto podujatia.

Od roku 2011 funguje v esperante tiež portál na učenie sa slovenčiny pre cudzincov www.slovake.eu, ktorý už má 15 jazykových verzií a vyše 84 000 užívateľov. Je to prvá a zároveň jediná bezplatná viacjazyčná stránka na učenie sa slovenčiny na svete.

Brána k iným kultúram

„Esperanto nie je iba bránou k iným jazykom a kultúram, ale zároveň aj aktívnym podporovateľom viacjazyčnosti a demokratickej nadnárodnej komunikácie,“ vraví Baláž.

„My ako esperantisti sme už výhody tohto jazyka objavili, používame ich a svojimi aktivitami sa usilujeme o to, aby myšlienku esperanta a filozofiu spolupráce pochopili aj ostatní. V dnešných časoch brexitu a nárastu nacionalizmu v rôznych krajinách EÚ sa stáva otázka jazykovej politiky znova aktuálnou,“ povedal Baláž.

„Uvítali by sme podporu práve tomuto jazyku, pretože jeho zvládnutie na vysokej úrovni je otázkou krátkeho času. Po ekonomickej stránke by to prinieslo veľké úspory, ktoré sa na štúdium cudzích jazykov celosvetovo vynakladajú. Navyše, posilnenie európskej identity by si takisto vyžadovalo spoločný jazyk. Takže využitie esperanta je naozaj široké a čaká iba na využitie svojho potenciálu,“ myslí si Baláž.

Rok domorodých jazykov

Tento rok si UNESCO pripomína potrebu tzv. jazykovej ekológie – OSN vyhlásilo rok 2019 za Rok domorodých jazykov. Esperantisti po celom svete usporadúvajú prednášky, prezentácie a výstavy s cieľom upozorniť na nepriaznivý stav jazykovej hegemónie dnešného sveta.

„Aj naše združenie E@I participuje na takýchto aktivitách. Okrem Letnej školy esperanta bude tomuto roku venovaná ešte jedna medzinárodná akcia, zameraná na jazyky, pôjde o LingvaFest‘2019. Tento jazykový festival sa uskutoční 26.-27. septembra v priestoroch Ekonomickej univerzity v Bratislave a hlavným partnerom podujatia bude zastúpenie Európskej komisie na Slovensku,“ informoval Baláž.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter Baláž