Gröhlingovo ministerstvo predloží do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o vysokých školách

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling. Foto: archívne, SITA/Jana Birošová.
  • aktualizované 22. októbra, 13:30

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) predloží do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o vysokých školách. Oznámil to na tlačovej konferencii šéf rezortu Branislav Gröhling (SaS).

Novela by mala zaistiť kvalitnejšie vysoké školstvo, priniesť funkčné miesta docentov a profesorov, financovanie podľa kvality či kratšie externé štúdium. Medzi ďalšími zmenami je aj zjednodušenie uznávania dokladov či odbúranie byrokracie pri výskumných projektoch.

Plánuje sa aj konsolidácia projektovej podpory tak, aby boli projekty hodnotené priamo Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Nový návrh zákona sa inšpiruje systémom vysokých škôl vo Francúzsku, Veľkej Británii a najmä v Rakúsku.

Atraktívne štúdium

„Potrebujeme, aby bolo štúdium na slovenských vysokých školách atraktívne, aby ich študenti dostali kvalitné vzdelanie, aby sa uplatnili v praxi, ale taktiež, aby slovenské vysoké školy obstáli v konkurencii s európskymi vysokými školami,“ uviedol Gröhling.

Pri výbere vysokej školy si 16 percent študentov zo Slovenska radšej zvolí štúdium v zahraničí ako doma. Slovensko zároveň oproti priemeru Európskej únie a okolitých krajín výrazne zaostáva aj v počte patentov na milión obyvateľov.

Prilákanie odborníkov

Vytvorenie funkčných miest docentov a profesorov by malo pomôcť s prilákaním kvalitnejších odborníkov.

„Dnes, ak by prišiel na Slovensko učiť profesor z Oxfordu, nebol by ‚profesorom‘. Musel by si prejsť slovenským procesom habilitačného a potom inauguračného konania, aby získal titul slovenského profesora,“ vysvetlil štátny tajomník MŠVVaŠ SR pre vedu, výskum a inovácie Ľudovít Paulis (SaS).

Skráti sa externé štúdium

Ďalšou zmenou bude aj skrátenie externého štúdia zo siedmich späť na päť rokov. Vedenie ministerstva za výraznú zmenu považuje tiež financovanie vysokých škôl podľa kvality. Školám to má umožniť profilovať sa na základe svojich silných stránok.

Viac financií by mala získať vysoká škola, na ktorej zamestnanci robia kvalitný výskum, napredujú vo svojej oblasti a zároveň odovzdávajú najnovšie poznatky z odboru svojim študentom.

Novým prvkom financovania budú aj výkonnostné zmluvy, ktoré lepšie prepoja vysoké školy s praxou. Paulis objasnil, že vysoká škola podpíše so štátom zmluvu, v ktorej sa zaviaže splniť kritériá kvality a po splnení dostane financie.

Priestor pre úpravu

Štátny tajomník odmieta politizáciu, keďže v novele nevníma žiadne ustanovenie, ktoré by to umožňovalo. Poznamenal, že predložená novela vzišla z debát so zástupcami akademickej obce. Ministerstvo s vysokými školami o vysokoškolskom zákone debatovalo viac ako rok a pol.

„Predpokladám, že ešte je nejaký priestor pre úpravu. Budem rád, keď v diskusiách budeme ešte pokračovať,“ povedal. Podľa Gröhlinga by malo byť v rámci štandardného procesu vyslovené, ktorý paragraf či opatrenie môže spôsobiť politizáciu. Teda je potrebné povedať, čo z toho je konkrétne zle a nie odsúdiť celú novelu.

Viacero sľubných riešení problémov

Predseda Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) Filip Šuran podotkol, že predstavená novela zákona o vysokých školách prináša viacero sľubných riešení problémov. Dodal, že predložený návrh nie je finálnym výsledkom rokovaní, no predstavuje materiál, ktorý bude vylepšený tak, aby garantoval zavedenie vylepšení súčasného systému pri zachovaní akademickej samosprávy vysokých škôl.

„ŠRVŠ od začiatku vyzýva na zodpovednú, vecnú a racionálnu diskusiu a bude v tom pokračovať aj naďalej. Zdôrazňuje však, že samospráva vysokých škôl je pilierom, ktorý je potrebné rešpektovať pri akýchkoľvek zmenách vo vysokoškolskej legislatíve,“ konštatoval s tým, že spôsob voľby rektora je otázka, ktorá od februára 2021 dominuje vo verejnej diskusii.

Požadujú navýšenie rozpočtu

Jednou z možností, ktorá zapojí externých aktérov a zachová rozhodujúce slovo vysokej školy, je, aby voľby vykonávali spoločne akademický senát a správna rada. Podľa Šurana je však nevyhnutné nastaviť systém tak, aby neboli členovia správnej rady politickými nominantmi vykonávajúcimi vôľu aktuálneho ministra školstva a odvolávaní vždy po výmene vlády.

Zástupcovia študentov tiež naďalej požadujú navýšenie rozpočtu pre vysoké školy na rok 2022 o nateraz stiahnutých 27 miliónov eur. ŠRVŠ plánuje iniciovať rôzne verejné aj neverejné diskusie, kde si vypočuje názory študentov na predkladanú novelu. Oficiálne pripomienky k novele predloží po zasadnutí svojho valného zhromaždenia.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Branislav GröhlingFilip ŠuranĽudovít Paulis
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaMŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRŠRVŠ Študentská rada vysokých škôl