Nová materská škola v rómskej osade v Hranovnici v Popradskom okrese, ktorú sa samospráve podarilo postaviť za pomoci eurofondov, je už pred kolaudáciou. Do začiatku školského roka ju však otvoriť nestihnú.
Hoci sa kapacita novej materskej školy znásobí, v obci už teraz vedia, že nebude postačovať pre všetky deti. Situáciu skomplikovalo schválenie novely školského zákona, podľa ktorej bude predškolská dochádzka pre päťročné deti povinná s účinnosťou od 1. januára 2021.
„Na daný školský rok budeme musieť primárne prijať deti, ktoré sú predškoláci. Na to by nám kapacita postačovať mala, ako jedna z mála obci v okolí sme na to pripravení. Problém však môže nastať, ak budú chcieť rodičia umiestniť do škôlky deti mladšie ako päť rokov. V takomto prípade zrejme kapacita v škôlke nebude,“ vysvetlil pre agentúru SITA prednosta Obecného úradu v Hranovnici Lukáš Antoni.
Bola v havarijnom stave
Pôvodná budova materskej školy v osade bola postavená v roku 1976. Obec sa rozhodla pre rekonštrukciu, pretože bola v havarijnom stave a kapacitne už nepostačovala. Vybudovaná bola z drevotriesky a projektovaná na 20 rokov.
Ak ministerstvo nepovolí elokovanú triedu, veľa detí zo Šúroviec sa do škôlky nedostane
Nová stavba bude mať kapacitu asi 96 detí, čo je o 50 percent viac ako doteraz. Materskú školu v osade v súčasnosti navštevuje do 50 detí. Samospráva získala príspevok len na samotnú výstavbu od štátu a z európskych fondov vo výške 592 800 eur, z vlastného rozpočtu doplatila 170-tisíc eur.
„Budovu potrebujeme dať do prevádzky, no zatiaľ sa ešte snažíme získať finančné prostriedky na vnútorné vybavenie škôlky, požiadali sme o ne Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity,“ povedal Antoni. Na začiatku roka obci pomôže záložný plán, materská škola bude fungovať v priestoroch obecného úradu.
Príspevok na výstavbu
Obec Hranovnica má viac ako tritisíc obyvateľov, z nich približne polovicu predstavujú Rómovia. V obci funguje aj ďalšia materská škola s kapacitou do 50 detí, ktorú navštevujú Nerómovia.
Povinná škôlka môže zabrániť nesprávnemu zaradeniu aj rómskych detí do špeciálnych škôl
Aj v susednej obci Spišský Štiavnik plánujú vybudovať novú materskú školu. Podľa starostky obce Márie Kleinovej sa bude obec uchádzať o príspevok na jej výstavbu, ktorou by sa podarilo zvýšiť kapacitu na 120 miest. Ako povedala pre SITA, v prípade, že sa tento zámer podarí zrealizovať, problém s umiestnením detí v roku 2021 nevidí.
„Z vlastného rozpočtu by sme si výstavbu dovoliť nemohli, museli by sme si zrejme vziať úver a ten by sme splácali aj desať rokov,“ skonštatovala.
So zvýšením kapacity rátali
Zvýšiť kapacity materskej školy chcú aj v ďalšej obci v Hornádskej doline v Spišskom Bystrom. „So zvýšením kapacity sme rátali ešte predtým, než schválili novelu školského zákona. Už teraz máme totiž málo kapacít pre deti,“ vysvetlil pre SITA starosta Marián Luha.
Ak rodič nedá dieťa do škôlky, môže dostať pokutu do 331,50 eura
Medzi školou, kde sídli aj materská škola, a telocvičňou tak pribudne nová dvojdpodlažná budova za 266-tisíc eur. Obec ju postaví vďaka eurofondom, pričom 80-tisíc eur zo spomínanej sumy obec investuje z vlastného rozpočtu.
Podľa starostu však časom nebude kapacitne postačovať ani nová budova. „Budeme musieť nájsť náhradné riešenie či opäť nejakým spôsobom zvýšiť kapacity,“ dodal.
Celoslovenský problém
Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák pre SITA potvrdil, že nedostatok kapacít pre päťročné deti je celoslovenský problém. Združenie na to podľa neho upozorňovalo už pri schvaľovaní povinného predprimárneho vzdelávania.
„Predkladatelia zákona predložili a Národná rada SR schválila tento zákon napriek tomu, že nemali prehľad o potrebnom dobudovaní kapacít z hľadiska regiónov. Považovali sme a považujeme za nezodpovedné zaviesť vôbec nejakú povinnosť a nebrať do úvahy ekonomické možnosti samosprávy,“ poznamenal Kaliňák.
Vyjadril tiež obavu, že samosprávy ani pri tej najlepšej vôli nedokážu narýchlo vybudovať či dobudovať ďalšie školské kapacity. „Napokon, ak by to bola takáto jednoduchá vec, už dávno by na to eurofondy využili,“ uviedol. Spomínaný zákon má v sebe podľa jeho slov aj ďalšie vážne technické problémy. „Musíme konštatovať, že ani oddialenie účinnosti zákona nedáva samosprávam výrazný čas na to, aby úspešne zvládli nové úlohy, ktoré na mestá a obce presúva štát,“ uzavrel hovorca ZMOS.