Približne osem percent absolventov doktorandského štúdia na Slovensku má zahraničné občianstvo, priemer členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je pritom na úrovni 25 percent. Aby sa zvýšila kvalita vysokých škôl (VŠ) na Slovensku, je preto potrebné zvýšiť mieru ich internacionalizácie.
Uviedla to iniciatíva To dá rozum v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslal Milan Kisztner zo spoločnosti Neuropea.
Tri percentá odchádzajú
To dá rozum uvádza, že internacionalizácia je prínosná pre študentov, akademikov aj vedcov. V súčasnosti do zahraničia odchádzajú prostredníctvom výmenných pobytov približne tri percentá slovenských študentov.
Internáty Univerzity Komenského poslúžia ako karanténne zariadenie, umiestnené osoby oddelia od študentov
Necelých šesť percent zamestnancov slovenských vysokých škôl pochádza zo zahraničia, pričom na najlepších univerzitách sveta ich podiel predstavuje aj polovicu z celkového počtu akademikov.
Na Oxfordskej univerzite tvoria zahraniční zamestnanci 48 percent z celkového počtu, na technickej univerzite ETH v Zürichu je 73 percent zamestnancov zo zahraničia, na Massachusettskom technologickom inštitúte MIT pracuje 56 percent zahraničných pracovníkov.
Viacero krokov
„Študenti napríklad získavajú na mobilitách zručnosti, ktoré u nich vysoko hodnotia zamestnávatelia, napríklad jazykové, prezentačné, argumentačné a medzikultúrne, ako aj schopnosť flexibilne sa prispôsobiť zmenám. Tieto zručnosti si môžu študenti rozvíjať aj na Slovensku, pokiaľ sa však vzdelávajú spoločne so zahraničnými študentmi a trávia s nimi aj voľný čas,“ hovorí Renáta Hall, analytička iniciatívy To dá rozum.
Zamestnávatelia chcú aj naďalej presadzovať redukcie škôl, štát by mal tie nekvalitné zrušiť alebo zlúčiť
Podľa iniciatívy existuje viacero krokov, ktorými Slovensko môže zvýšiť internacionalizáciu VŠ. Potrebná je najmä stratégia propagácie krajiny a svojich akademických inštitúcií, do ktorej sa zapoja nielen VŠ či Slovenská akadémia vied (SAV), ale aj zastupiteľské úrady v zahraničí.
Rezort vnútra by mal zároveň v tejto súvislosti zjednodušiť pobytové otázky. Dôležité tiež je, aby VŠ fungovali v režime priaznivom pre cudzincov, a to či už študentov alebo zamestnancov.
Domáci tútori
Tomuto pomôže preklad dokumentov, webov a navigačných nápisov v areáloch VŠ do angličtiny, ako aj profesionalizácia administratívy VŠ, ktorá pomôže riešiť tak otázky pracovné či študijné na VŠ, administratívne a pobytové mimo školy, ako aj spoločenskú a kultúrnu integráciu akademikov zo zahraničia.
U študentov zo zahraničia by ich spoločenské začlenenie mohli riešiť domáci študentskí tútori.
Zrušenie štátnic bez komplexnej úpravy študijných programov je pozadu
Podľa Hall by Slovensko malo kopírovať iné postkomunistické krajiny a v rámci vedeckých schém by sa malo zamerať na Horizont. Analytička tvrdí, že SR sa dnes málo zapája do žiadania o pridelenia grantov pre vedu a výskum.
Kým Slovinsko podalo v rokoch 2014 až 2016 v priemere 577 projektov na tisíc vedcov, Slovensko podalo 134 projektov.
To dá rozum končí
Iniciatíva To dá rozum vysvetľuje, že pre Slovensko tak bude dôležité aj budovanie kvalitných projektových centier na vysokých školách, ktoré ich odbremenia od administratívy a umožnia im plne sa koncentrovať na obsahovú stránku svojich projektov.
Štátne skúšky a obhajoby na vysokých školách sa budú môcť vykonať online, poslanci schválili novelu zákona
Iniciatíva To dá rozum je projekt zameraný na skvalitnenie vzdelávania a školstva na Slovensku, dnešným dňom však ukončuje svoju činnosť. Počas svojho štvorročného trvania (2016 – 2020) sa analytickému tímu podarilo pripraviť okrem iného najrozsiahlejšiu analýzu školstva na Slovensku od materských až po vysoké školy.
Cieľom projektu iniciatívy bol rast kvality inštitucionálne poskytovaného vzdelávania a celková zmena verejnej politiky v oblasti školstva na všetkých jeho úrovniach. Agentúru SITA o tom informoval Milan Kisztner.