Lepší profesijný rozvoj učiteľov si žiada priame financovanie škôl, tvrdí iniciatíva To dá rozum

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Na skvalitnenie profesijného rozvoja učiteľov je potrebné poskytnúť financie priamo školám. Vyplýva to z odporúčaní, ktoré na základe výsledkov svojho rozsiahleho prieskumu vypracovala iniciatíva To dá rozum.

Zistenia poukázali tiež na to, že najväčší nedostatok a potrebu rozvíjať sa učitelia pociťovali v oblasti začleňovania detí s rôznymi znevýhodneniami do hlavného vzdelávacieho prúdu.

Iniciatíva predstavila odporúčania pre skvalitnenie profesijného rozvoja zamestnancov v školstve medzi nimi a tiež regionálnu spoluprácu škôl. Jedným z najväčších poskytovateľov ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov na Slovensku je Metodicko-pedagogické centrum (MPC).

Peniaze by mali ísť priamo do škôl

MPC má podľa iniciatívy v súčasnom systéme zvýhodnené postavenie medzi ostatnými poskytovateľmi. Je to pre jeho priame financovanie zo štátneho rozpočtu a cez národné projekty zo štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Vďaka tomu bezplatne ponúka vzdelávacie programy na území celého Slovenska, za ktoré absolventi zvyčajne dostanú príplatky k platu.

Iniciatíva navrhuje, aby sa finančné prostriedky z EŠIF dostali priamo do škôl. Tie by podľa nich získali väčšiu slobodu zvoliť si poskytovateľa, formu aj obsah profesijného rozvoja.

„Konkrétne navrhujeme zavedenie dopytovo orientovaných projektov so zjednodušeným spôsobom žiadania a vykazovania (tzv. šablónové projekty) z prostriedkov EŠIF na účely profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov,“ približuje analytik Jozef Miškolci.

Podporiť treba aj vysoké školy

Miškolci podotkol, že tento typ výziev sa už niekoľko rokov využíva v Českej republike pod názvom Šablóny. Dodal, že školy, ktorým budú poskytnuté financie cez šablónové projekty, by mali mať možnosť vybrať si z ponuky rôznych typov, oblastí a poskytovateľov profesijného rozvoja.

Taktiež v procese uchádzania sa o výzvu takýchto projektov by mal byť pre školy vytvorený podporný aparát, a to napríklad projektové kancelárie pre asistenciu pri príprave projektov pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR alebo iných orgánoch štátnej správy.

MPC by podľa analytikov nemalo stratiť svoje špecifické postavenie súvisiace s vytvorenou sieťou vzdelávateľov a dosahom na školy. „Navrhujeme preto, aby MPC bolo zodpovedné za vytváranie dostatočnej ponuky aktivít profesijného rozvoja spojených so zavádzaním systémových zmien v školstve (napr. nového kurikula),“ priblížil analytik.

Poznamenal však, že popri MPC by mali byť podporené aj vysoké školy, aby mali vysokoškolskí pedagogickí zamestnanci a zamestnankyne väčšiu kapacitu pôsobiť v programoch profesijného rozvoja.

Školy by mali viac spolupracovať na regionálnej úrovni

Iniciatíva podotýka, že okrem šablónových projektov je potrebné podporiť aj regionálnu spoluprácu rôznych škôl, vrátane špeciálnych škôl cez spomínané fondy. Podpora by mohla prísť s vytvorením Regionálnych sietí partnerských škôl (RSPŠ). „Opäť by malo ísť o dopytovo orientované výzvy so zjednodušenou formou žiadania a vykazovania, s trvaním minimálne 3 roky,“ vysvetlil Miškolci.

Analytik priblížil, že jedna škola by bola žiadateľom o grant a zároveň koordinujúcou školou RSPŠ. Zabezpečovala by pravidelné sieťovanie, sústredenie učiteľov a profesijný rozvoj cez rôznych poskytovateľov pomocou workshopov, seminárov, koučingov či vytváraním metodík na základe dohody medzi školami v regionálnej blízkosti. Pripojiť by sa k nej mohlo osem a viac škôl.

Vzdelávanie učiteľov nesmie stáť len na štrukturálnych fondoch

Analytici z To dá rozum však poznamenávajú, že z dlhodobého hľadiska nie je ani prospešné, aby celý systém profesijného rozvoja stál na financovaní zo štrukturálnych fondov. Podotýkajú, že v súčasnosti získavajú školy v rámci normatívneho financovania aj príspevok zo štátneho rozpočtu na ďalšie vzdelávanie pedagógov.

Podľa nich je potrebné tento príspevok vyňať z normatívneho financovania a presunúť ho do nenormatívneho financovania vo forme nárokovateľného, účelovo viazaného príspevku na profesijný rozvoj. Výšku príspevku je podľa nich potrebné odvodiť od reálnych nákladov škôl na profesijný rozvoj ich zamestnancov.

Diverzifikácia financovania poskytne väčšiu ponuku vzdelávania

Pomocou diverzifikácii financovania prideľovaného priamo školám na účely profesijného rozvoja, možno podľa iniciatívy očakávať vznik rôznorodej ponuky programov ďalšieho vzdelávania od rôznych poskytovateľov či odborníkov. Na sprehľadnenie ponuky by mal byť vytvorený webový portál, cez ktorý budú môcť jednotlivé školy a siete škôl zverejňovať svoj záujem o rôzne vzdelávacie oblasti, o ktoré by sa mohli poskytovatelia uchádzať.

A naopak, poskytovatelia, vrátane MPC by na portáli zverejňovali svoje ponuky vzdelávacích aktivít pre rôznych pedagogických a odborných zamestnancov. Účastníkom vzdelávania by taktiež umožňoval hodnotiť kvalitu vzdelávacích aktivít (bodovo i slovne).

Návrhy iniciatívy To dá rozum vychádzajú z prieskumu, ktorý uskutočnila v rokoch 2017 a 2019. V rámci neho spracovala 421 individuálnych a skupinových rozhovorov so 656 respondentmi a respondentkami z oblasti školstva, ako aj spomedzi zamestnávateľov. Ich dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo celkovo 15 322 respondentov z regionálneho a vysokého školstva a z radov špecialistov na ľudské zdroje.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef Miškolci
Firmy a inštitúcie Iniciatíva To dá rozum