Maturity by mali byť podľa školských organizácií viac o zručnostiach ako o vedomostiach

Foto: ilustračné, SITA/Martin Havran

Maturitné skúšky by sa v budúcnosti mali zamerať viac na zručnosti ako na vedomosti. Zhodli sa na tom účastníci česko-slovenských online debát o školstve, ktoré organizuje Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní (SKAV) spolu s partnerskou organizáciou SKAV v ČR.

Diskusie počas konferencie organizujú v rámci projektu Deti nepočkajú! Ambíciou platformy je poskytnúť partnerstvo ministerstvu školstva a štátnym inštitúciám pri tvorbe kvalitného vzdelávania.

Potreba iného prístupu

Ako priblížil pre agentúru SITA PR konzultant Deti nepočkajú! a SKAV Anton Oberhauser, vyšší zmysel maturity by mohol spočívať aj v zisťovaní, v čom je študent reálne dobrý a v akom smere by sa v budúcnosti mohol uplatniť.

Predseda Českej stredoškolskej únie Viktor Schilke si myslí, že v novej maturite by sa mala odrážať zodpovednosť samotných študentov za svoje vzdelávanie a ich pripravenosť na ďalšiu „cestu životom“.

Richard Šafárik zo Stredoškolskej študentskej únie Slovenska je zástancom administratívnej písomnej maturity. Tá by podľa neho mohla nahradiť súčasnú slohovú prácu a lepšie zohľadniť úroveň dlhodobej práce študentov.

Na potrebu „iného prístupu“ k stredoškolskému štúdiu a k jeho ukončovaniu poukázala v diskusii aj spoluzriaďovateľka prvého súkromného gymnázia v Bratislave Mária Smreková.

Príprava od prvého ročníka

„U nás sa robí príprava na vysokú školu už od prvého ročníka. V spolupráci so psychológom a rodičmi, ktorí robia prednášky o svojej práci, spojené s návštevami na pracovisku. Rovnako aj v spolupráci s vysokými školami v debatných kluboch,“ priblížila dobrú prax z ich školy.

Dodala, že od tretieho ročníka si študent môže navyše vybrať semináre a profily podľa záujmu o typ vysokej školy s hodinovým dotáciami na úkor neprofilových predmetov. Ako poznamenáva, dané predmety zvládli v prvých dvoch rokoch štúdia.

Radka Wildová z Univerzity Karlovej v Prahe a Zuzana Kovačičová z Univerzity Komenského v Bratislave na konferencii podotkli, že univerzity tiež postupne objavujú, čo je pre výber uchádzačov o vysokoškolské štúdium kľúčové.

A taktiež, čo by mohli vo vzťahu k prijímacím skúškam zjednodušiť. „Aj vysoké školy sa pri skúškach chcú viac zamerať na zručnosti a menej na vedomosti,“ priblížili.

Priemer namiesto maturít

Maturity boli v tomto školskom roku v dôsledku mimoriadnej situácie zrušené. Nahradil ich aritmetický priemer koncoročných známok. Ak žiaci nesúhlasili s výslednou známkou, mohli požiadať o absolvovanie klasickej maturity. Ústne maturity na opravenie priemeru si však zvolilo menej ako jedno percento maturantov.

Ako uviedol tlačový odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, školy podľa nového systému vypočítali maturantom 142 489 známok. Priemerná známka, ktorú maturanti získali, bola dvojka, presnejšie 2, 07.

V tradičnej podobe sa tak bude konať 392 maturitných skúšok, z toho tri štvrtiny budú z anglického jazyka.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Anton OberhauserMária SmrekováRadka WildováRichard ŠafárikViktor SchilkeZuzana Kovačičová
Firmy a inštitúcie MŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SR