Ohodnotenie pedagógov aj v tomto volebnom období zostáva na chvoste OECD. V roku 2017 učitelia na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelania na druhom stupni základných škôl zarábali 65 percent platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, pričom priemer OECD bol 88 percent. Tvrdí to Slovenská komora učiteľov (SKU).
Informácie uviedla v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytol jej prezident Vladimír Crmoman. Rezort sa k informáciám odmietol vyjadriť s odôvodnením, že ich najprv musí analyzovať.
„Uvedená správa nebola konzultovaná s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR). Rezort školstva sa bude môcť k správe vyjadriť až po tom, ako ju poskytne na analýzu Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP),„ uviedol pre agentúru SITA tlačový odbor v reakcii na tlačovú správu SKU, ktorá obsahovala analýzu platových pomerov učiteľov.
Zaostávanie za priemerom krajín OECD sa neznížilo
„Pre porovnanie, v roku 2013 to bolo v Slovenskej republike 57 percent a v OECD na úrovni 80 percent, z čoho vyplýva, že naše zaostávanie za priemerom krajín OECD sa zásadne neznížilo. Čaplovičova Správa predpokladala dosiahnuť 75 percent priemeru vysokoškolsky vzdelaných do roku 2020,“ uvádza komora.
Dušan Čaplovič bol ministrom školstva od apríla 2012 do júla 2014 vo vláde Roberta Fica (obaja Smer-SD). Podľa Crmomana priemerná mzda učiteľov vo Fínsku predstavovala pred pár rokmi sumu 4 066 eur, v Slovinsku to bolo 2 068 eur, v Poľsku 1 164 eur a na Slovensku 1 067 eur.
–
„Pri Slovensku je dôležité upozorniť na fakt, že údaje nezahŕňajú len platy učiteľov, ale aj platy riaditeľov škôl, pretože ich nemožno oddeliť,“ povedal Crmoman.
Priemerné mzdy iných krajín sa uvádzajú bez platov riaditeľov. „Čiže v skutočnosti majú naši učitelia ešte nižšiu mzdu, len to nie je možné vyčísliť presne, keďže naša krajina štatistiky bez riaditeľov neuvádza,“ podotkol Crmoman. Údaje pochádzajú z rokov 2015 – 2016, aktuálnejšie nemá komora k dispozícii. Pripomenul, že vo Fínsku sú aj vyššie životné náklady, rozdiel v platoch učiteľov je však značný.
Ministerstvo školstva sa k správe vyjadrí až po analýze
„Školské organizácie v spoločnej výzve vláde v roku 2013 požadovali, aby mzda pedagóga do roku 2016 dosahovala minimálne 70 percent platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v Slovenskej republike a v nadväzujúcej deklarácii z roku 2016 požadovali minimálne 80 percent platov iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v národnom hospodárstve do konca roka 2020. Implementačný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania opäť pozerá do vzdialenej budúcnosti, podľa neho sa majú platy pedagógov zvyšovať tak, aby sa v roku 2027 dostali na úroveň 85 percent platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov,“ uvádza komora.
–
„Vedenie ministerstva ako aj jeho odborní pracovníci by sa boli radi oboznámili s podkladmi k uvedenej správe, ale žiaľ, pán Crmoman im túto možnosť neponúkol. Uvedenou správou sa preto bude musieť zaoberať IVP,“ reagoval tlačový rezort.
Pomalý rast platov v školstve viackrát kritizoval aj poslanec za stranu Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling. Podľa neho by mal byť nástupný plat začínajúceho učiteľa aspoň 1 000 eur alebo viac. O neatraktívnosti platov učiteľov svedčí podľa poslanca aj veľké množstvo neobsadených učiteľských pracovných miest.