Pri reforme vysokého školstva sa dá vychádzať aj z dávnej minulosti, napríklad z jezuitských princípov, tvrdí emeritný rektor Trnavskej univerzity

Zvolený rektor Trnavskej univerzity Marek Šmid Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Spoločnosť a takmer všetky politické strany vo volebnej kampani intenzívne uvažujú o spoločnom priestore slovenského vysokého školstva a majú vraj naň nielen svoj pohľad, ale deklarujú dokonca aj pocit spoluzodpovednosti za jeho budúcnosť. Podľa bývalého rektora Trnavskej univerzity Mareka Šmida, ktorý kandiduje za KDH, ak chceme zostať ľuďmi na úrovni, musí nám záležať na priestore, v ktorom vzdelávame a robíme vedu, čo však zatiaľ to nie je ideálne.

Reforma školstva je nevyhnutná

„Hovoríme už dlhší čas o reforme vysokého školstva. Chceme takú reformu, ktorá dáva šancu viesť k zvýšeniu kvality, poctivosti a úrovne vzdelávania a vedy, k úsiliu rešpektovať a využiť veľký potenciál a hodnoty, ktoré na Slovensku máme k dispozícii. Slovenská kultúra a mentalita je podľa môjho názoru prirodzene pripravená učiť sa hodnotiť a správne používať informácie, hlbšie premýšľať nad súvislosťami,“ myslí si Marek Šmid.

Táto spôsobilosť, spolu s dostatočnou mierou autonómie vysokých škôl, je podľa neho nevyhnutná pri intenzívnejšom otváraní sa a reálnej spolupráci na významných projektoch so zahraničnými inštitúciami. Reforma by tiež mala obnoviť úctu k vysokým školám a každému ich zamestnancovi, dôstojnosť povolaniu učiteľa a obdiv k vedcovi skúmajúcemu pravdu.

Treba byť opatrný k pečiatkovaniu a triedeniu vysokých škôl v súťažiach, kritériách a kontrolách rôzneho druhu. Nie preto, že by boli zbytočné, ale preto, že v sebe strácame cit pre dôveru. Pretože akademická scéna sa začína podobať na súdne dokazovanie.

Vysoké školy potrebujú viac financií

Proces každej reformy vyžaduje dvojstrannú zodpovednosť – v tomto prípade zo strany vysokých škôl, ale aj efektívne a dostatočné financovanie a dobrú administráciu zo strany štátu. K tomu je potrebný živý dialóg medzi vysokými školami a štátom s reálnymi opatreniami.

Vysoké školy potrebujú pociťovať, ale aj v skutočnosti musia mať, vlastnú nezávislosť a autonómiu a na základe nich dobrú a okolnostiam primeranú vnútornú organizáciu. To je predpokladom ich stability a prosperity. „Nech sú tie naše vysoké školy zároveň slobodnými a flexibilnými partnermi inštitúcií vzdelávania a vedy nielen na Slovensku a nielen v Európe. Tak by sme spoločne mohli vytvoriť takú ponuku možností, ktorá v prijateľnej miere zabezpečí záujem študovať na Slovensku a tu aj zostať pracovať,“ tvrdí bývalý rektor Trnavskej univerzity.

Podpora pre všetky oblasti vzdelávania a vedy

Mala by sa zabezpečiť vyrovnaná podpora všetkých oblastí vzdelávania a výskumu, a to tam, kde je výskum a vzdelávanie na dobrej úrovni. Výsledky vzdelávania by mali byť lepšie viditeľné pri nástupe absolventov do zamestnania. Bolo by dobré definovať samotný výskum, všetky jeho užitočné podoby, jeho vzájomnú vnútornú interdisciplinárnu prepojenosť a zároveň jeho interdisciplinárnu prepojenosť na prax.

„Želali by sme si tiež konečne dlhodobejšie a stabilné riadenie vysokého školstva s výstupom kvalitného stručnejšieho nového zákona o vysokých školách a predvídateľné a stabilné dlhodobejšie financovanie škôl so zodpovednosťou, ktorá by bola skutočne na vysokých školách v ich výsledkoch. Bludný kruh uchádzania sa o študenta a znižovania požiadaviek by sa mal preťať,“ zdôrazňuje Marek Šmid.

Jezuitské princípy vzdelávania Ratio Studorium

Šmid pripomína jezuitské princípy vzdelávania – Ratio studiorum. „Na prvý pohľad ich možno vnímať najmä ako historické dedičstvo. Pri pozornejšom skúmaní však ide o aktuálne a dnes výborne aplikovateľné princípy, metódy a nástroje, vedúce k premene študenta absorbujúceho riadky z učebníc na študenta a absolventa, ktorý, získajúc tieto poznatky, vie ich triediť na dôležité a nepodstatné, na účelové a pravdivé, ktorý vie tieto poznatky zaradiť do kontextu a súvislostí, diskutovať o nich, preverovať, spochybňovať a potvrdzovať argumenty, integrovať svoje postoje a aplikovať ich v praxi a živote v reálnom prostredí,“ uviedol.

Podľa Ratio studiorum, každá učiteľom nastolená téza, každý jeho argument boli diskutabilné a žiadna mienka študenta nesmela byť odmietnutá, hoci by sa študentovi nepodarilo premôcť argumenty učiteľa alebo priniesť jasné závery. Diskusia tak bola metódou, ktorej sa nesmel vyhýbať žiaden študent. Dišputy, teda verejné rozpravy, sa organizovali často a tie najdôležitejšie sa konali veľmi slávnostne, slobodne a zanietene. Predmetom dišpút boli rôzne tézy, úryvky z teologických a filozofických kníh, ale vyskytovali sa aj veľmi zaujímavé a rôznorodé témy.

„Rôznorodosť a zvláštnosť tém naznačuje priebeh dišpút, ich slobodný charakter a účel, ktorým bolo najmä naučiť premýšľať, argumentovať a správne triediť informácie. Čo na to poviete, nie je toto dnes tá potrebná reforma?“ pýta sa na záver bývalý rektor Trnavskej univerzity.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marek Šmid
Firmy a inštitúcie KDH Kresťanskodemokratické hnutieTrnavská univerzita