Reformy školstva sa podľa Lubyovej nedajú robiť zo dňa na deň, Zimenová jej vyčíta komunikáciu

Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová. Foto: archívne, SITA/Diana Černáková

BRATISLAVA 10. júna (WebNoviny.sk) – Rezortu školstva najviac vyčítam nezvládnutú komunikáciu.

Povedala to nezaradená poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová v relácii RTVS O 5 minút 12 s tým, že na zlú komunikáciu upozorňovala už exministra školstva Petra Plavčana.

Zmeny treba vedieť vysvetliť

Ak máme školstvo postaviť pred zásadné zmeny, treba ich vedieť dobre vysvetliť. Nielen učiteľom, asociáciám a odborným organizáciám, ale širokej verejnosti. Prosila som, aby na ministerstve vytvorili komunikačnú stratégiu smerom k rodičom,“ vysvetlila Zimenová. Doplnila, že ak sa v Národnom programe rozvoja vzdelávania a výchovy opierame o fínsky model vzdelávania, tak tam sa reforma školstva realizovala za širokej podpory verejnosti a rozsiahlej komunikácie. Ministerka školstva Martina Lubyová argumentovala tým, že, „komunikačná stratégia sa vytvára po tom, ako je dokument hotový. Kým dokument nie je hotový, neviete čo treba komunikovať.“

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania má určiť smerovanie slovenského školstva na nasledujúcich desať rokov. V materiáli je desať čiastkových cieľov a 105 opatrení. Tie sú rozpracované do Implementačného plánu, ktorý pozostáva z piatich dvojročných na seba nadväzujúcich akčných plánov. „Reformy v školstve sa nedajú robiť zo dňa na deň. Ak chceme dosiahnuť čakaný výsledok, musíme to rozplánovať na dlhšie obdobie. Akčný plán sa prelína cez tri funkčné obdobie vlády, preto je ťažké povedať, ako to bude v slovenskom školstve vyzerať o desať rokov,“ povedala šéfka rezortu školstva s tým, že budúce vlády budú musieť plniť akčné plány, ak nie, budú musieť vysvetliť, prečo od tohto plánu ustupujú. Podľa Lubyovej sa všetky politické sily sa zhodli na princípoch programu a dodala, „veď kto nie je napríklad za to, aby sa zdvihla inklúzia v našom výchovnom systéme? Nenájdete takú politickú stranu.

Slovenské školstvo trápia najviac tri indikátory

Čiastkovými cieľmi programu je dosiahnuť efektívne fungujúce regionálne a vysoké školstvo. Regionálne školstvo má v budúcnosti napríklad poskytovať kvalitnú výchovu a vzdelávanie, zabezpečovať učiteľom postavenie a ohodnotenie zodpovedajúce mimoriadnemu významu ich práce či poskytovať deťom a žiakom radosť zo získavania vedomostí a ich osobného rastu, ako i základ zdravého životného štýlu. Efektívne fungujúce vysoké školstvo musí spĺňať päť kritérií – poskytovať vysokoškolské vzdelávanie s kvalitou zodpovedajúcou medzinárodným štandardom, byť dostupné pre všetkých občanov, ktorí oň prejavia záujem a preukážu predpoklady na jeho úspešné absolvovanie, byť stálou súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a európskeho výskumného priestoru, byť významnou súčasťou výskumného potenciálu Slovenska v oblasti základného výskumu a v oblasti aplikovaného výskumu a vývoj a významne prispievať k rozvoju národného hospodárstva, spoločnosti a regiónov Slovenska.

Slovenské školstvo trápia najviac tri indikátory, a to zlé výsledky 15-ročných žiakov v medzinárodných testovaniach, nedostatočné vzdelávanie v rannom detstve a slabá účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní. Cieľom Národného programu rozvoja vzdelávania a výchovy je tieto ukazovatele zlepšiť. Program vychádza z autorského dokumentu Učiace sa Slovensko, programového vyhlásenia vlády SR a správy o stave školstva, ktorá bola vypracovaná počas funkčného obdobia ministra školstva Dušana Čaploviča.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Martina LubyováZuzana Zimenová