Rozvoj finančnej gramotnosti na školách nie je dobre využitý, tvrdí šéf INEKO Goliaš

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Nízky vplyv učiteľa na finančnú gramotnosť nasvedčuje, že potenciál na jej rozvoj počas vyučovania nie je dostatočne využitý. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Podľa medzinárodného testovania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) PISA 2018 majú žiaci, ktorí získavajú informácie o finančných záležitostiach od učiteľov, rovnaký výkon ako tí, ktorí si takto povedomie o financiách nerozširujú.

Súvislosť s matematikou

Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská pre agentúru SITA uviedla, že dáta PISA potvrdzujú veľkú súvislosť medzi výsledkami v matematickej a finančnej gramotnosti. Vníma tak súlad medzi zlepšenými výsledkami oboch gramotností.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ) pre agentúru SITA poznamenalo, že zlepšenie prišlo aj bez toho, aby sa na túto oblasť výrazne zameral štát. Pripisuje to iniciatíve jednotlivých učiteľov.

Kanovská vidí súlad medzi zlepšovaním slovenských žiakov vo finančnej gramotnosti a aj v matematickej gramotnosti, kde slovenskí žiaci dosiahli v PISA 2018 úroveň priemeru krajín OECD.

„Takže, ak budú naši žiaci na školách viac vedení k logickému uvažovaniu, kritickému prehodnocovaniu informácií či práci s komplexnými úlohami viac zameranými na finančné operácie, je vysoká pravdepodobnosť zlepšovania ich výsledkov aj vo finančnej gramotnosti,“ vysvetlila.

Vplyv rodinného zázemia

Riaditeľka NÚCEM poznamenala, že na výsledky žiakov má vplyv sociálno-ekonomické rodinné zázemie. V rámci krajín OECD ide o najvýraznejší rozdiel. Lepšie skóre dosiahli napríklad žiaci, ktorí majú bankový účet či nakupujú online.

Podľa riaditeľky tak v celom slovenskom vzdelávacom priestore je veľký priestor na vyrovnávanie rozdielov medzi žiakmi podľa ich zázemia. Dodala, že v tom by práve mohli pomôcť učitelia a školy.

Goliaš podotkol, že žiaci z chudobnejších rodín sú najviac odkázaní na kvalitné formálne vzdelávanie. „Ak by v škole získali aspoň základne finančne zručnosti, stúplo by aj postavenie Slovenska v tomto rebríčku. A čo je kľúčové, práve najzraniteľnejší ľudia by robili menej zlých finančných rozhodnutí, ktoré neraz môžu negatívne poznačiť celý ich život,“ priblížil.

Prieskum podľa Goliaša ukazuje aj to, že na úspech žiakov v tejto oblasti majú veľký vplyv rodičia a tiež internet, a naopak, vplyv učiteľov je nízky.

Zlepšenie výsledkov

Žiaci, ktorí získavajú informácie o finančných záležitostiach od rodičov či z internetu majú lepšie výsledky ako tí, ktorí uviedli opačný názor. Tí, ktorí dostávajú vysvetlenia od učiteľov majú rovnaký výkon ako žiaci, ktorí túto možnosť neoznačili.

Ako povedal, nasvedčuje to tomu, že potenciál na rozvoj finančnej gramotnosti počas vyučovania v školách nie je dostatočne využitý.

Poukázal na odhalenie testovania, že zhruba každý piaty žiak nemá ani základne schopnosti riešiť finančné otázky. Do rizikovej skupiny sa zaradilo 21,2 percenta slovenských žiakov.

Ministerstvo označilo za neodškriepiteľný fakt to, že v oblasti finančnej gramotnosti nastalo citeľné zlepšenie výsledkov žiakov aj bez toho, aby sa na túto oblasť výrazne zameral štát.

Stále pod priemerom

„Toto zlepšenie prišlo bez toho, aby sa udiali výraznejšie systémové zmeny na úrovni metodiky, učebných materiálov či vzdelávania učiteľov,“ uviedol rezort školstva.

Doplnil, že nárast v tejto oblasti aj matematickej gramotnosti možno pripísať iniciatíve jednotlivých učiteľov, ktorí sa vedome zamerali na rozvíjanie týchto kompetencií.

Slovenskí žiaci sa síce vo finančnej gramotnosti zlepšili, no stále sú pod priemerom krajín OECD. Porovnateľný výkon ako slovenskí žiaci mali tí z Talianska, nižší výkon však malo iba Čile. V porovnaní s rokom 2015 sa žiaci zlepšili o 36 bodov, čo je štatisticky významné.

Finančná gramotnosť bola v rámci PISA meraná v rokoch 2012, 2015 a 2018. Slovensko sa zapojilo zatiaľ do všetkých cyklov. Na poslednom meraní sa zúčastnilo celkom 20 krajín.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Peter GoliašRomana Kanovská
Firmy a inštitúcie INEKO Inštitút pre ekonomické a sociálne reformyMŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRNÚCEM Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania