Študenti podľa prieskumu potrebujú finančnú pomoc, pri online výučbe sa ľahšie podvádzalo

Foto: ilustračné, Getty images

Takmer štvrtina študentov potrebuje finančnú pomoc, aby mohli pokračovať v štúdiu. Vyplýva to z prieskumu Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) a Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ), ktorého výsledky predstavili na dnešnej tlačovej konferencii.

Zber údajov sa konal od 10. júna do 22. júna. Celkovo na otázky odpovedalo 3 490 respondentov z 23 vysokých škôl a 105 rôznych fakúlt. Dáta a zistenia by mali byť v najbližších dňoch zaslané vysokým školám a študentským zástupcom. Následne bude na vnútorných orgánoch školy, aby informácie využili na úpravu svojho fungovania v prospech zlepšenia kvality výučby aj pri prechode na dištančnú formu.

Nemali dostatok času na štúdium

Ako ukázal prieskum, niektorí študenti museli počas pandémie riešiť nielen vlastné existenčné problémy, ale aj svojej rodiny a na štúdium nemali tak dostatok času. Finančnú pomoc bude potrebovať 23 percent opýtaných študentov. Najväčší prepad príjmov zažili tí, čo žijú na internátoch, keďže sa museli vysťahovať a nemohli tak pokračovať v brigáde či v práci. Študenti bývajúci v prenájme zažili dvojnásobnú finančnú núdzu oproti slovenskému priemeru.

Zhruba tretina študentov počas posledného roka nemala žiaden vlastný príjem. Z pracujúcich študentov vyše 30 percent prišlo o viac ako 70 percent príjmu v marci, apríli a máji. Ani nie tretina si udržala približne rovnaký príjem. Prieskum tiež ukázal, že pokles príjmov má negatívny vplyv na spokojnosť študentov s ich štúdiom.

Predseda ŠRVŠ Filip Šuran podotkol, že vysokoškolské vzdelávanie by malo byť prístupne nielen formálne, ale aj materiálne. Tým, že sa študentovi poskytne dostatočný balík financií, aby si mohol zabezpečiť dôstojné štúdium. Štát poskytuje viacero nástrojov podpory, napríklad sociálne štipendium. „Momentálne máme rozbehnuté rokovanie s ministerstvom školstva, aby sme práve vo vyhláške o poskytovaní sociálnych štipendií mohli zohľadniť aj aktuálnu situáciu, keďže sa zohľadňuje tá minuloročná, čo je trošku problém,“ priblížil.

Technické bariéry prakticky neexistujú

Aktuálny prieskum nadväzoval na prieskum študentov z marca 2020, ktorý mapoval prechod vysokých škôl na dištančnú výučbu. V porovnaní s marcovými výsledkami sa zlepšili parametre spokojnosti, ako aj informovanosti študentov. Veľmi výraznú nespokojnosť a slabú informovanosť študentov zaznamenali v odbore všeobecné lekárstvo, najmä pri respondentoch z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Rozdiel medzi touto fakultou a ostatnými je podľa SAAVŠ a ŠRVŠ tak výrazný, že zvažujú kvalitatívny prieskum medzi budúcimi lekármi. Opačnú, teda pozitívnu skúsenosť, mali poslucháči odborov architektúra, urbanizmus a doprava.

Zo strany študentov podľa prieskumu prakticky neexistujú technické bariéry na využívanie e-learningových nástrojov. Naopak, u vysokých škôl sa ukázali nedostatky v zabezpečovaní technickej podpory učiteľov a vzdelávania. Napriek ťažkostiam sa však podľa respondentov neskôr dokázali prispôsobiť mimoriadnej situácii.

Pri online výučbe je jednoduchšie podvádzať

Aj keď online vyučovanie podľa študentov nie je plnohodnotnou náhradou za prezenčné, vnímajú ho ako nástroj na zlepšenie výučby. Nástrahami online vzdelávania podľa nich boli nekonzistentné riešenia, veľké rozdiely aj na úrovni rôznych predmetov, vyššia miera akceptácie podvodov a neetických praktík. E-learningu výrazne viac pomohlo osobné nasadenie učiteľov než systémové riešenie škôl či fakúlt.

Vyše 30 percent študentov v prieskume uviedlo, že bolo jednoduchšie podvádzať za týchto podmienok. Avšak pre 43 percent opýtaných boli skúšky upravené tak, aby sa to nedalo. Častým pomocníkom na zamedzenie podvádzania bol obmedzený čas na odpoveď, či odpoveď bola ťažšie dohľadateľná na internete a v materiáloch. Zo študentov si 23 percent muselo nainštalovať špeciálny program sledujúci ich aktivitu počas skúšky.

Takmer tretina opýtaných študentov sa počas prvej vlny pandémie stretla s depresiami a úzkosťami. Polovica študentov zažívala nadmerný stres. Napriek potrebe prevencie a psychologickej pomoci počas sociálnej izolácie, 16 percent študentov sa stretlo s aktívnym prístupom vysokej školy, ktorá takéto služby ponúkala.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Filip Šuran
Firmy a inštitúcie LF UK Lekárska fakulta Univerzity Komenského v BratislaveSAAVŠ Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školyŠRVŠ Študentská rada vysokých škôl