Univerzity obviňujú Gröhlinga z okliešťovania akademickej slobody. Väčšia právomoc štátu je prirodzená, hovorí analytik

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Foto: ilustračné, www.facebook.com

Ešte vlani na jeseň mal minister školstva Branislav Gröhling (SaS) predstaviť veľkú novelu vysokoškolského zákona. Poslanci o ňom mali následne hlasovať tento rok na jar. Dnes je už jasné, že z týchto plánov nič nebude.

Proti chystanej reforme sa za posledných pár dní postavilo viacero vysokých škôl. Koncom februára v súvislosti so zverejneným návrhom novely vyhlásil štrajkovú pohotovosť Akademický senát Trnavskej univerzity v Trnave.

Tento týždeň do „protestu proti politizácii verejných vysokých škôl“ vstúpila Univerzita Komenského (UK) v Bratislave. Pripojili sa aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB), Slovenská technická univerzita (STU) či Prešovská univerzita v Prešove. K novele sa vyjadrilo viac ako desať ďalších vysokých škôl.

Štrajkovou pohotovosťou pohrozila ministerstvu aj Rada vysokých škôl (RVŠ) SR. Tá od vedenia rezortu dôrazne žiadala, aby vypracoval legislatívne návrhy v oblasti vysokého školstva v spolupráci so všetkými zástupcami univerzít „v zmysle zákona o vysokých školách a v súlade s programovým vyhlásením vlády“.

V čom je problém

Ministerstvo oficiálne novinárom svoj návrh vyskoškolského zákona nepredstavilo. Jeho pracovnú verziu však zverejnila UK na svojom webe. Z nej vyplýva, že chce posilniť právomoci správnych rád univerzít, avšak na úkor akademických senátov škôl.

Navrhlo totiž, aby správna rada po zmene volila rektora, schvaľovala dekanov fakúlt a riešila aj rozpočet. Polovicu členov správnej rady by pritom nominoval šéf rezortu školstva. Zmeny by nastali aj vo vedení vedecko-pedagogických rád, ktoré by po novom viedli dekani.

Dnešné správne rady rozhodujú skôr o dlhodobejších cieľoch a minister do nej môže nominovať najviac šesť ľudí zo 14. Podľa RVŠ SR predstavená novela prehlbuje obmedzenie autonómie vysokých škôl.

Predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Robert Redhammer hovorí, že reakciu zástupcov vysokých škôl chápe tak, že bránia svoje akademické slobody a autonómiu vysokých škôl. Riaditeľ INEKO Peter Goliaš ponúka aj iný pohľad.

Väčšia právomoc je prirodzená

Analytik podotkol, že pokiaľ vysoká škola funguje najmä vďaka príspevkom od štátu, je prirodzené, aby mali zástupcovia štátu väčšie právomoci pri jej riadení aj kontrole. „To ale neznamená, že by štát mal školu ovládnuť tak, že si bude podľa ľubovôle vyberať jej vedúcich predstaviteľov,“ upozornil.

Dodal, že vrcholní predstavitelia škôl by mali byť vyberaní transparentným spôsobom tak, aby bolo možné vybrať z čo najviac kandidátov.

Výberové komisie by mali byť zložené z predstaviteľov štátu a odbornej verejnosti, prípadne súkromných investorov či zástupcov významných inštitúcií spolupracujúcich so školou. Ako samozrejmé vníma otvorenú výzvu na prihlasovanie kandidátov a tiež ich verejné vypočutie.

INEKO už dávnejšie vo svojej analýze sformulovalo niekoľko odporúčaní pre reformu vysokých škôl. Medzi nimi bolo napríklad aj zvýšenie efektívnosti riadenia škôl cez „štíhlejší riadiaci orgán“ s obmedzeným počtom členov. Ten by získal rozhodovacie právomoci akademického senátu, ktorý by sa následne pretvoril na poradný a dozorný orgán.

Senát by mohol zároveň dozerať na kvalitu vedy a výskumu. Právomoci zaniknutých vedeckých rád by sa tak preniesli na riadiaci orgán. V zmysle posilnenia väzieb medzi vysokými školami a spoločnosťou by sa mal zvýšiť vplyv externých aktérov, dopĺňa Goliaš.

Zverejňovaním včasných, podrobných a prehľadných informácií o úlohách, činnosti a členoch všetkých orgánov, ktoré riadia školu, na internetovej stránke jednotlivých škôl, by sa podľa inštitútu mohla posilniť transparentnosť a sledovateľnosť rozhodovania.

Novela má riešiť problémy škôl

Samotné univerzity, ktoré sa búria proti návrhu novely z dielne ministerstva školstva, nehovoria o konkrétnych návrhoch na zmenu. Neplánujú ani vytvárať vlastnú verziu vysokoškolského zákona. Zhodli sa na tom, že ide o úlohu ministerstva. Školy však neodmietajú spoluprácu pri kreovaní novely.

„Sami si uvedomujeme rôzne nedostatky súčasného nastavenia riadenia vysokých škôl orgánmi akademickej samosprávy. Ich zmena či prehodnotenie kompetencií by však nemala byť direktívne nariadená od úradníckeho stola, ale mala by vychádzať zo vzájomnej diskusie,“ uviedla hovorkyňa UK Lenka Miller.

Študenti, Univerzita Komenského v Bratislave
Hlavná budova Univerzity Komenského. Foto: ilustračné, SITA/Branislav Bibel

Ako ďalej povedala pre portál vŠkolstve.sk, pre nich je dôležité, aby zákon riešil reálne problémy vysokých škôl. Za tie označila nepredvídateľnosť financovania. Konkrétne poukázala na neustále zmeny metodiky financovania. Podotkla, že výskumné univerzity potrebujú solídnejší rámec hlavne v dlhodobom kontexte, aby nemuseli každý rok začínať v neistote.

Podľa STU by sa malo upustiť od princípu prideľovania peňazí podľa počtu študentov.

Financovanie a rozdelenie škôl

Všetky vysoké školy, ktoré oslovil portál vŠkolstve.sk, hovorili v zásade o tých istých problémoch, ktoré by mala novela riešiť a nerieši.

Okrem nedostatočného financovania spomínajú aj nulovú diverzifikácia vysokých škôl, teda ich rozdelenie na výskumné a vzdelávacie. Tiež nízku atraktivitu vysokoškolského prostredia v porovnaní so zahraničným a komplikované riadenie.

„Diferenciácia vysokých škôl by mohla prispieť k ich efektívnejšiemu financovaniu, k zvýšeniu kvality ich činností a prostredia, čo by sa prejavilo aj na znížení odlivu mozgov do zahraničia,“ povedal rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť.

Opatrenia pre zefektívnenie riadenia vysokých škôl sú podľa hovorcu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Tomáša Zavatčana taktiež vítané. „Ale tak, aby neviedli k okliešťovaniu akademickej samosprávy,“ doplnil.

UMB zdôrazňuje, že iba legislatívne zmeny nestačia. „A už vôbec nie také, ktoré žiadne problémy neriešia, v niektorých prípadoch procesy viac komplikujú,“ dodal rektor Vladimír Hiadlovský.

Návrh prepracujú

V návrhu novely ministerstva sa financovanie ani diferenciácia vysokých škôl neupravuje. Gröhling po vyhrážkach štrajkami a stretnutí so zástupcami Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl SR a Študentskej rady vysokých škôl prisľúbil, že ho prepracujú v spolupráci so zástupcami univerzít.

Veľa času na to však nemajú, lebo ako vyplýva aj zo slov Redhammera, vnútorná reforma vysokých škôl sa už začala. Mal tým na mysli zavádzanie vnútorných systémov zabezpečovania kvality školách podľa európskych štandardov, teda akreditácie škôl podľa nových pravidiel.

„Reforma už beží, vysoké školy pripravujú vnútorné systémy kvality, utlmenie neperspektívnych študijných programov a akreditáciu nových. O akreditáciu nových môžu požiadať už iba do konca marca 2021,“ povedal.

Plne zosúladiť sa s novými požiadavkami musia univerzity do 1. septembra 2022, následne podstúpia hĺbkové posúdenie efektívnosti ich vnútorných systémov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Branislav GröhlingLenka MillerPeter GoliašRobert RedhammerStanislav KmeťTomáš ZavatčanVladimír Hiadlovský
Firmy a inštitúcie INEKO Inštitút pre ekonomické a sociálne reformyPrešovská univerzita v PrešoveRVŠ Rada vysokých škôl SRSAAVŠ Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školySTU Slovenská technická univerzitaTechnická univerzita v KošiciachTrnavská univerzitaUK Univerzita Komenského v BratislaveUMB Univerzita Mateja Bela v Banskej BystriciUPJŠ Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach