V školstve sú alarmujúce problémy, a to od predškolskej výchovy až po vysokoškolské vzdelávanie

Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Ťažko dostupné škôlky, vysoké školy hľadajúce študentov do počtu, málo príležitostí pre znevýhodnené deti, žiaci stretávajúci sa so šikanou pedagógov a nedostatočne motivovaní a ohodnotení učitelia. Problémov v školstve je mnoho, sú závažné a štát ich dlhodobo nerieši.

Vyplýva to z prieskumu iniciatívy To dá rozum, na základe ktorého autori pripravili Analýzu zistení o stave školstva na Slovensku.

Obrátená pyramída

Školstvo ako systém je podľa ich vyhlásení nekvalitne riadené, neexistuje systematická dlhodobá stratégia a to sa odráža v meniacej sa legislatíve aj vo financovaní.

„Prvý problém je, že naše školstvo je obrátená pyramída, teda postavené na hlavu. Náš systém je na jednej strane veľmi uzavretý v ranej a predškolskej starostlivosti a zároveň veľmi široko otvorený na stredoškolskej a vysokoškolskej úrovni. Do škôlok sa dostane len čiastka detí, kým na vysoké školy sa môže dostať každý a je viac miest ako uchádzačov,“ prízvukovala riaditeľka iniciatívy To dá rozum Renáta Hall.

Školský systém podľa nej dostatočne nereaguje na rôznorodosť potrieb detí, žiakov, študentov, čím nepomáha vyrovnávať ich šance v živote.

Prechod zo základnej na strednú školu

Miroslava Hapalová z autorského tímu dodala, že problémom v predškolských zariadeniach je aj dostupnosť pre deti zo zdravotným znevýhodnením. Pre väčšinu z nich je materská škola nedostupná, podľa analýzy sa tam dostane len 40 percent týchto detí.

Základné vzdelávanie je pre deti povinné. „Napriek tomu časť detí so zdravotným znevýhodnením je na takzvanom nútenom domácom vzdelávaní. Deje sa to v prípadoch, že škola nevie zabezpečiť podmienky pre deti, napríklad asistenta učiteľa,“ konštatovala.

Dodala, že problém nastáva pri prechode zo základnej na strednú školu, kde je podiel detí so zdravotným znevýhodnením výrazne nižší. „Ako problém sa ukazuje aj to, že deti nepokračujú v škole, o ktorú majú záujem, ale často idú do školy, ktorá ich je ochotná prijať. Odliv detí sa opakuje aj pri prechode na vysokoškolské vzdelávanie. Pri zhruba 7-tisíc maturantoch so zdravotným znevýhodnením pokračuje už iba tisíc na vysokej škole,“ poznamenala.

Nedocenení učitelia

Problémom je aj to, že učitelia sú nedocenení, málo motivovaní a ich odmeňovanie nie je dostatočné. „Analýza ukázala aj to, že príprava budúcich učiteľov je prevažne zameraná na rozvoj teoretických vedomostí, teda to, čo učiť a nie praktických pedagogických zručností, ako učiť,“ podotkla Hall.

Alarmujúcim zistením prieskumu je, že 75 percent stredoškolákov zažilo ponižovanie od učiteľa. S ponižovaním sa stretlo aj takmer 60 percent vysokoškolákov.

Ako zásadný problém identifikovali, že Slovensko prichádza o potenciál, keď 41 percent vysokoškolákov odchádzajúcich na štúdium do zahraničia sa nechce vrátiť. Hlavným dôvodom odchodu je väčšia prestíž vysokých škôl v zahraničí.

Kvalitatívny a kvantitatívny prieskum

Výsledky analýzy tiež ukázali, že vysokoškoláci v zahraničí sa viac rozvíjajú aj v zručnostiach, ktoré oceňujú zamestnávatelia.

Podľa riaditeľky iniciatívy To dá rozum chýba aj zber informácií o tom, ako sa prejavujú zmeny, ktoré ministerstvo alebo iné časti riadenia zavádzajú. Zdieľanie príkladov dobrej praxe by podľa nej prospelo lepšiemu fungovaniu školstva.

Nezisková organizácia MESA10 spustila v roku 2016 iniciatívu To dá rozum s cieľom definovať príčiny súčasného nepriaznivého stavu vzdelávacieho systému na Slovensku a navrhnúť v ňom zmeny.

V rokoch 2017 až 2019 iniciatíva realizovala rozsiahly kvalitatívny a kvantitatívny prieskum s viac ako 650 účastníkmi rozhovorov a 15-tisíc respondentmi dotazníkového prieskumu z oblasti školstva, ako aj spomedzi zamestnávateľov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Miroslava Hapalová
Firmy a inštitúcie iniciatíva To dá rozumMŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRNezisková organizácia MESA10