Väčšine vysokoškolákom sa počas pandémie zhoršilo psychické zdravie, pomôcť im má online poradenstvo

Viac ako 70 percent vysokoškolákov a 52 percent vysokoškolských učiteľov vníma, že sa im psychické zdravie v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Vyplýva to z výskumu, na ktorom sa podieľali psychológovia a psychiatri z pracovísk Univerzity Komenského (UK) v Bratislave pod hlavičkou Centra výskumu psychických porúch UK. Výsledky na online tlačovej konferencii predstavili vedci z UK, psychológ Michal Hajdúk a psychiater Ján Pečeňák. Informovala o tom hovorkyňa UK Lenka Miller.

Rôzne vekové skupiny inak reagujú

Online dotazník vyplnilo od 4. do 27. decembra 2020 takmer 1 800 študentov a 166 zamestnancov UK. Žien bolo v prípade zapojených študentov 80 percent, a pri pedagógoch ich bolo 69 percent. Väčšina respondentov (62 percent) študuje na bakalárskom stupni a 35 percent na magisterskom, zvyšok respondentov je na doktorandskom štúdiu. Každý desiaty študent (9,7 percenta) v prieskume uviedol, že sa aktuálne lieči na psychické ťažkosti. Miller podotkla, že výsledky by sa mali vnímať v kontexte dynamického zhoršovania epidemickej situácie a v súvislosti s nariadenými obmedzeniami, ktoré zasiahli do zvyklostí spojenými so sviatkami.

Hajdúk vysvetlil, že rozdielny výsledok vo vnímaní vlastného psychického zdravia u pedagógov a vysokoškolákov súvisí pravdepodobne primárne s väčšou stabilitou v práci či vzťahoch u vekovo starších účastníkov. „Rôzne vekové skupiny inak reagujú. Starší ľudia nie sú natoľko citliví k vonkajším zmenám,“ podotkol. Miller poukázala, že telesné zdravie hodnotia študenti a pedagógovia podobne ako priemerné alebo skôr dobré, no pri psychickom zdraví vnímajú študenti situáciu významne horšie ako pedagógovia.

Tretina pociťuje príznaky depresie

Miller uviedla, že tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie a dlhodobo zvýšenou úzkosťou trpí každý piaty vysokoškolák. Zvýšenú mieru úzkosti aj depresie malo súčasne 16,5 percenta študentov. V porovnaní s rokom 2018 tak ide o dvojnásobný nárast. „Podobné výsledky o náraste depresie a úzkosti priniesla aj česká epidemiologická štúdia, ktorá zistila, že nárast psychických porúch bol najvyšší práve v skupine mladých ľudí,“ podotkol Hajdúk.

V prípade zamestnancov uviedlo závažnejšiu depresívnu symptomatiku deväť percent opýtaných a výraznú úzkosť tri percentá opýtaných. Výskumníci upozornili, že pre ľudí so zvýšenou mierou depresie a úzkosti platí intenzívnejšie prežívanie stresu. Títo ľudia menej často žiadajú o pomoc iných, majú aj problémy so spánkom, sú menej spokojní so zdravím, zvládaním školy či pociťujú nepohodu z výučby.

Obávajú sa reakcie okolia

Mnohí študenti by sa podľa výskumu v prípade psychických ťažkostí snažili problém vyriešiť sami. Avšak jednou z uvádzaných bariér pre vyhľadanie pomoci bola nielen finančná otázka ale aj obava z reakcie okolia. Študentom v súvislosti s pandémiou najviac prekáža nedostatok kontaktu so spolužiakmi či chýbajúca rovnováha medzi školou a súkromím a náročná organizácia aktivít. Podobne to vnímali aj zamestnanci, ktorým tiež chýbal kontakt s kolegami, rovnováha medzi prácou a súkromím a problematicky vnímali aj prácu mimo obvyklého pracovného času.

Miller podotkla, že UK venuje pozornosť psychickému zdraviu študentov od začiatku pandémie a pre študentov v spolupráci s odborníkmi spustili online poradenstvo v Psychologickej poradni UK. Poslucháčom UK bolo poskytnuté aj online duchovné poradenstvo. „Univerzita plánuje otvoriť nové Infocentrum UK, ktoré spojí mnohé služby, ktoré už ponúkame, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami,“ povedal prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Lenka MillerMichal Hajdúk
Firmy a inštitúcie UK Univerzita Komenského v Bratislave