Vláda v stredu schválila dve novely zákonov, ktoré majú pomôcť pri transformácii organizácií Slovenskej akadémie vied (SAV) na verejné výskumné inštitúcie. Ide o novelu zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a novelu zákona o SAV.
O zmene právnej formy akadémie sa začalo diskutovať v roku 2014. Takmer 50 ústavov SAV sa malo zmeniť na samostatne hospodáriace subjekty. Peniaze z rozpočtu by im naďalej ostali, no zároveň by mohli začať aj obchodovať so svojimi objavmi a poznatkami.
Podľa prijatého zákona z roku 2017 mali na začiatku júla 2018 vzniknúť verejné výskumné inštitúcie. Aby sa tak stalo, potrebovali sa zapísať aj do špeciálneho registra. Rezort školstva to vtedy odmietol a žiadal splnenie formálnych podmienok, na ktoré podľa akadémie nemal nárok. V septembri 2018 sa tak transformácia SAV vrátila na začiatok.
Novely prinesú viaceré zmeny
Cieľom novely zákona o verejnej výskumnej inštitúcii je zmena zloženia správnej rady a vedeckej rady, zmena vedeckej rady z obligatórneho orgánu na fakultatívny, doplnenie doktorandov do voličskej základne verejnej výskumnej inštitúcie, zmena pri vymenúvaní vedúceho organizačnej zložky či zavedenie vekového obmedzenia zamestnancov verejnej výskumnej inštitúcie obdobne ako pri vysokoškolských učiteľoch, respektíve pri pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Štyri univerzity a Slovenská akadémia vied navrhujú vytvorenie dvoch centier špičkového výskumu
Vďaka novele zákona o SAV sa zmení zloženie akademickej obce akadémie v nadväznosti na zmenu voličskej základne verejnej výskumnej inštitúcie. Tiež sa zmení pôsobnosť snemu, vedeckej rady a predsedníctva SAV či zloženie vedeckej rady akadémie. Ďalej sa rozširuje nezlučiteľnosť funkcie člena predsedníctva akadémie, upravuje sa plynutie funkčného obdobia predsedníctva. Právna úprava má za cieľ vytvoriť a upraviť pôsobnosť Komisie pre posudzovanie vedeckej kvalifikácie výskumných pracovníkov, ale aj transformovať organizácie SAV na verejné výskumné inštitúcie.
Zákony sú aj zadosťučinením
Zákony, ktoré odobrila vláda, dovršujú podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa proces transformácie ústavov SAV a umožnia zmenu hospodárskej formy z rozpočtových alebo štátnych príspevkových organizácií na verejné výskumné inštitúcie.
Gröhling viedol ministerstvo školstva lepšie ako jeho predchodcovia, zhodnotil Šajgalík zo SAV
„Je to forma, ktorá je vhodnejšia pre organizáciu zabezpečujúcu verejný záujem, a špeciálne šitá na mieru zabezpečovania tohto záujmu v oblasti výskumu, vývoja, vedy a techniky,“ konštatoval Paulis. Dodal, že tieto verejné výskumné inštitúcie sa tak stanú súčasťou väčšieho systému, kde budú aj vysoké školy, či neskôr aj súkromné subjekty, ktoré by chceli pôsobiť vo vedeckej sfére.
Tieto zákony sú podľa Paulisa aj zadosťučinením za to, ako sa celý proces transformácie naťahoval a takmer nevyšiel.
Významná etapa bola prekonaná
Podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka bola v stredu prekonaná významná etapa, ktorá sa začala v roku 2013. Forma verejných výskumných inštitúcií je podľa neho prijateľnejšia ako tá štátna. Zaistí napríklad lepšiu spoluprácu nielen s tunajšími vysokými školami, ale aj s akadémiami v zahraničí, v Rakúsku, Maďarsku či Českej republike.
„Ak bude tento zákon schválený v parlamente, zaradíme sa medzi normálne vedecké inštitúcie v rámci európskeho výskumného priestoru,“ uzavrel Šajgalík.