Prijatie nového zákona o pedagogických zamestnancoch predstavovalo šancu na väčšiu systémovú zmenu, tá sa však nevyužila. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedla analytička Miroslava Hapalová z iniciatívy To dá rozum. Pripomenula zároveň aj vlnu protestov učiteľských organizácií, ktorú so sebou zákon priniesol.
Petícia proti návrhu
Ešte na začiatku marca vznikla petícia s cieľom, aby ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) svoj návrh zákona stiahla. Petíciu podpísalo vyše 21-tisíc ľudí, no zákon bol napriek tomu schválený parlamentom.
Analytička konštatovala, že prijatie zákona znamenalo šancu na systémovú zmenu, „ale dopadlo to tak, ako obvykle“.
Reformy sa v školstve nedajú robiť zo dňa na deň, hovorí ministerka Martina Lubyová
Dodala, že zákon obsahuje viacero nedostatkov a jeho zavedenie sa neuskutočnilo tak, ako by sa malo, pretože nadväzné predpisy a inštitúcie naň neboli pripravené. Ako príklad uviedla sťažnosť Slovenskej komory učiteľov, ktorá sa týkala atestácií umožňujúcich postup učiteľov do vyššej platovej triedy.
Nový zákon začal platiť od 1. septembra, no ministerstvo školstva vydalo oprávnenia subjektom na vykonávanie atestácií až na konci novembra. Atestácie môžu zatiaľ vykonávať dva subjekty, a to metodicko-pedagogické centrá a Katolícka univerzita v Ružomberku.
Nedostatočná zmena
Hapalová uviedla, že najväčším nedostatkom zákona je, že nepriniesol dosť veľkú zmenu v ďalšom vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov a v ich profesijnom rozvoji.
„Mohol odstrániť jednu z deformácií systému, kedy sú učitelia a odborní zamestnanci odmeňovaní za absolvovanie vzdelávania a nie za implementáciu tých nových poznatkov do praxe. Čiže motivácia vzdelávať sa cez príplatky zostala,“ vysvetlila analytička.
Pre učiteľov sa podľa SKU rok 2019 niesol v znamení ďalšieho úpadku školstva
Podľa nej je zlé aj to, že meškajú následné vyhlášky, metodiky a ďalšie nariadenia ministerstva, ktoré by mali zaručovať zavedenie zákona. Analytička približuje, že chýba napríklad vyhláška týkajúca sa atestačných portfólií a taktiež neboli stanovené kritéria hodnotenia kvality vzdelávacích programov.
Niekoľko dní protestov
Okrem marcovej petície a výzvy obliecť sa na Deň učiteľov do čierneho smútočného odevu, pedagógovia proti zákonu protestovali aj od 29. apríla do 7. mája. Počas týchto dní stáli denne hodinu pred parlamentom a protest ukončili demonštráciou 9. mája 2019.
Odbor komunikácie sa pre agentúru SITA vtedy vyjadril, že „na Slovensku máme 90-tisíc pracovníkov v školstve, pričom dnešný protest, na ktorom sa zúčastnil iba zlomok učiteľov, cca 30, ktorí podpísali petíciu, preukázal, že so zákonom súhlasí prevažná väčšina pracovníkov v školstve“.
Riaditelia slovenských škôl majú široké právomoci, bez zdrojov však veľa nezmôžu
Nový školský zákon, ktorý poslanci schválili v júni, platí od septembra 2019. Priniesol zmeny v príplatkoch pre učiteľov, systém zbierania kreditov za vzdelávanie zmenil na príplatky za profesijný rozvoj. Upravil aj akreditácie a podmienky preukazovania bezúhonnosti učiteľov.
Parlament schválil zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch 2. apríla s účinnosťou od 1. septembra. Vtedajší prezident Andrej Kiska zákon 18. apríla vetoval, no bolo prelomené.