Žiakom sa počas dištančnej výučby horšie učila matematika, chýbalo im viac precvičovania a aplikovania zručností

Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Matematika sa počas dištančného vzdelávania učila horšie viac ako tretine žiakov (44,1 percenta). Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM).

V škole by sa žiakom lepšie učila téma lineárne rovnice a nerovnice (51,9 percenta), objemy a povrchy telies (45,4 percenta), hranol (45,2 percenta) či kruh a kružnica (43,9 percenta). Na prieskume, ktorý sa konal od 31. mája do 11. júna 2021, sa zúčastnilo 11 999 žiakov zo 478 škôl na Slovensku.

Žiaci vyplnili dotazníky

Popri riešení vedomostných testov z vyučovacích jazykov a matematiky študenti deviateho ročníka základných škôl a štvrtého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom vypĺňali dotazník zameraný na ich skúsenosti s dištančnou (online) formou vzdelávania.

Celkovo NÚCEM vyhodnotil okrem spomínaných dotazníkov aj 11 629 testov z matematiky, 10 940 testov zo slovenského jazyka a literatúry a 706 testov z maďarského jazyka a literatúry.

Chýbalo viac precvičovania 

NÚCEM priblížil, že v téme lineárne rovnice a nerovnice nemajú žiaci na požadovanej úrovni osvojené postupy úprav výrazov, riešenia rovníc, ako aj prácu s veľkými číslami.

„Chýbalo im viac precvičovania a aplikovania týchto zručností a postupov, ktoré sa ukázali ako nie veľmi efektívne utvrdené počas dištančného vzdelávania,“ vysvetlil. Podľa neho aj výsledky z geometrie poukazujú na to, že efektívnejšie si žiaci rozvíjajú priestorovú predstavivosť s pomocou názorných objektov a praktickou skúsenosťou s nimi na vyučovacích hodinách prezenčnou formou.

Lepší boli žiaci gymnázií

Z monitoringu vyplýva, že pre testovaných žiakov, s výnimkou 20 percent najúspešnejších žiakov v teste, bolo najťažšie pracovať s výrazmi, zostaviť a riešiť jednoduché lineárne rovnice a použiť vedecký zápis čísla. Analytici zároveň zaznamenali vyššiu vynechanosť (10,1 percenta) v úlohe s reálnym kontextom, v ktorej mali žiaci prepojiť vedomosti z fyziky a matematiky.

Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 56,4 percenta. Žiaci základných škôl dosiahli priemernú úspešnosť 54,8 percenta. Významne tak zaostávajú za žiakmi osemročných gymnázií, ktorých priemerná úspešnosť bola 76 percent. Najvyššiu úspešnosť dosiahli v teste žiaci v Žilinskom kraji (61,3 percenta) a najnižšiu žiaci v Banskobystrickom kraji (50 percent).

Menej úspešní v úlohách

Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (2,2 percenta testovaných) dosiahli v teste priemernú úspešnosť 27,1 percenta. V priemere úspešne vyriešili o deväť úloh menej ako žiaci z prostredia bez znevýhodnenia. Výrazne menej úspešní boli najmä v úlohách s kontextom reálneho života.

„Ich nižšiu úspešnosť môže spôsobovať aj to, že nedokážu dostatočne čítať s porozumením, abstrahovať z textu informácie o množstve a vzťahoch. Nedokážu naplánovať stratégiu riešenia viackrokovej slovnej úlohy,“ zhodnotil NÚCEM. Doplnil, že daní žiaci sú tiež menej úspešní v úlohách obsahujúcich tabuľky a grafy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie NÚCEM Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania