Vstup Slovenska do Európskej únie bol podľa Figeľa návratom, ktorý sa začal v novembri 1989

Ján Figeľ
Ján Figeľ. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

BRATISLAVA 9. mája (WebNoviny.sk) – Európania si vo štvrtok pripomínajú Deň Európy, ktorý je jedným zo symbolov Európskej únie a zdôrazňuje mier a jednotu v Európe.

Hlavný vyjednávač vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) a v súčasnosti osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ pri tejto príležitosti pre agentúru SITA uviedol, že „naša integrácia bola v plnom slova zmysle zavŕšením návratu do Európy, ktorý sa začal v novembri 1989 i naplnením vízie slovenskej hviezdičky na európskej vlajke.“ Pre Slovensko to bol podľa Figeľa veľmi náročný transformačný proces europeizácie.

Mestá sú vďaka eurofondom krajšie

Slovensko si podľa neho za posledných 15 rokov prešlo výraznými zmenami, keďže aj vďaka čerpaniu eurofondov výrazne opekneli naše mestá a obce, pribudli diaľničné úseky, nové vlakové súpravy, čističky, plynofikačné a kanalizačné siete.

„Priame zahraničné investície narástli z 1,2 miliardy eur na 48 miliárd eur. Výkonnosť ekonomiky vzrástla na 250 percent sily spred vstupu, priemerné mzdy na 260 percent, produktivita práce je trojnásobná a nezamestnanosť je pod piatimi percentami, kým pred vstupom presahovala 18 percent,“ vysvetľuje Figeľ.

Na druhej strane však podľa neho narastajú regionálne rozdiely medzi východom a západom Slovenska a prehlbujú sa problémy s fungovaním právneho štátu a vymožiteľnosťou práva na Slovensku. V miere korupcie a kvalite vzdelávania patrí podľa Figeľa Slovensko k najhorším v EÚ.

„Toto si vyžaduje seriózne zmeny, pretože spravodlivosť je základom slobodnej a demokratickej krajiny. Náš najväčší potenciál tkvie vo vzdelaných a zodpovedných ľuďoch v rozvíjajúcich sa regiónoch,“ zdôrazňuje Figeľ.

Populizmus a extrémizmus

Okrem Slovenska si podľa Figeľa zmenami prešla aj Európska únia. Za jednu z hlavných výziev, ktorým v súčasnosti čelí, považuje rast populizmu a extrémizmu.

Tento trend vníma ako reakciu na pomalú, respektíve neúčinnú politiku v boji proti problémom doby, ako sú terorizmus, ilegálna migrácia, ale aj korupcia či byrokracia. Ako príklad uvádza vývoj, ktorý v súvislosti s brexitom zachvátil Veľkú Britániu.

„Nekonsolidovaný odchod z EÚ môže spôsobiť ďalšiu polarizáciu v tejto krajine. Najhorším scenárom by bola Malá Británia a rozdelené Spojené kráľovstvo. Len samotný odchod z EÚ nevyrieši britské problémy,“ myslí si Figeľ.

Pokušenie exitu je lákavé a nebezpečné

Podľa neho preto potrebujeme EÚ, ktorá bude dobre zorganizovaným spoločenstvom efektívne slúžiacim zabezpečovaniu oprávnených záujmov členských štátov a ich občanov.

„Nie európsky superštát, ani administratívny moloch. Pokušenie exitu z EÚ je v čase krízy pre mnohých lákavé, ale nebezpečné. Rozumná integrácia je vzájomne výhodná práve v ťažších časoch. Májové eurovoľby preto prinesú buď nové odhodlanie a nádej, alebo prehĺbenie negatívnych trendov,“ zdôrazňuje Figeľ.

Dôležitú úlohu v tejto súvislosti podľa neho zohráva zodpovedná európska reprezentácia, ktorá pomôže riešiť medzinárodné výzvy i slovenské problémy.

„Také zastúpenie vzniká len pri správnom rozlišovaní kandidátov a strán a len pri aktívnej účasti vo voľbách. Mnohí okolo nás by túžili mať postavenie občanov Slovenska, napríklad Ukrajinci či obyvatelia krajín západného Balkánu,“ vysvetľuje Figeľ.

Účasť na posledných eurovoľbách považuje za zlú vizitku pre Slovensko, čo svedčí o nezáujme, neinformovanosti či ľahostajnosti. V tejto súvislosti preto dúfa, že sa Slovensko čoskoro vzdiali od posledného miesta v miere účasti v eurovoľbách.

Oslava mieru a jednoty v Európe

Deň Európy je oslavou mieru a jednoty v Európe. V tento deň si pripomíname výročie prijatia historicky významnej Schumanovej deklarácie.

Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vo svojom prejave prednesenom v Paríži v 9. mája 1950 navrhol novú podobu politickej spolupráce v Európe, ktorá by zabránila vojnám medzi európskymi národmi. Jeho víziou bolo vytvorenie európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie spoločného trhu s uhlím a oceľou.

Zmluva, ktorá viedla k vytvoreniu takéhoto orgánu, bola podpísaná o rok neskôr. Návrh Roberta Schumana sa považuje za začiatok budovania spoločenstva krajín, ktoré dnes nazývame Európskou úniou.

Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v EÚ 23. až 26. mája, na Slovensku budú 25. mája. Slováci si môžu vyberať z 31 kandidujúcich politických strán a hnutí. Voliť budeme 14 poslancov, pričom štrnásty poslanec nastúpi až v prípade zrealizovania brexitu. V minulých eurovoľbách bola na Slovensku volebná účasť 13 percent, účasť mladých ľudí len šesť percent.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján Figeľ
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaKDH Kresťanskodemokratické hnutie