Sulík: Bez inovácií nemáme budúcnosť, pri podpore inovácií spoločností však potrebujeme nastaviť pravidlá

SULÍK: Rozhovor pre agentúru SITA
Podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Richard Sulík. Foto: archívne, SITA/Jana Birošová.

Pandémia koronavírusu zabrzdila inovačnú silu slovenských podnikov. Myslí si to minister hospodárstva SR Richard Sulík.

Je za opatrnú a rozumnú podporu inovácií zo strany štátu, no tá je v súčasnosti podľa jeho slov skôr nesystémová a komplikovaná. Hľadať chce preto legislatívne zmeny na ich podporu.

Tvrdí, že je lepšie mať menej pravidiel, ale inteligentných, ktoré budú ovplyvňovať inovátorov a viesť aj k výsledkom.

Jednou z tém posledného Tatra Summitu boli aj inovácie. Ako sme na tom na Slovensku, sú tunajšie firmy odvážne v tomto smere? A akou podporou je pre nich štát?

Bez inovácií nemáme budúcnosť, je bez debaty, že ich potrebujeme. Mylný je však pohľad, podľa ktorého sú inovácie aktuálne len teraz. Sú tu odkedy existuje ľudstvo, objavenie kolesa bola inovácia, Gutenberg prišiel s veľkou inováciou, tlačiarenským strojom. Otázka je, kto ich má financovať a kto má znášať straty, pretože nie každá inovácia vedie k úspechu. Preto hovorím, buďme veľmi opatrní pri používaní verejných peňazí, pretože to nie sú peniaze, ktoré spadli z neba a rozdáme ich každému, kto sám seba prehlási za inovátora. Naopak, tieto peniaze museli nejakí ľudia zarobiť, teda všetci, ktorí chodia do práce, platia svoje dane. Preto si myslím, že politici musia extrémne zodpovedne narábať s verejnými peniazmi a tiež opatrne s verejnou podporou inovácií. Hovorím áno, podporujme, ale podporujme rozumne, premyslene, a v našom špecifickom prípade, podľa možností, z eurofondov, lebo to má miestami charakter takých peňazí, ktoré spadli z neba. Ale naozaj, buďme opatrní. Zažil som už dosť inovatívnych projektov, pri ktorých boli tvorcovia majstri sveta vo vyrábaní powerpointových prezentácií, v presviedčaní a v získavaní miliónov a miliónov eur z verejných zdrojov a výsledky neboli nikde.

Buďme veľmi opatrní pri používaní verejných peňazí, pretože to nie sú peniaze, ktoré spadli z neba a rozdáme ich každému, kto sám seba prehlási za inovátora

Hovoríte, že s verejnými financiami je potrebné narábať opatrne, akým spôsobom môže teda štát podporiť inovácie spoločností, legislatívnymi zmenami?

Pri finančnej podpore je štát mimoriadne opatrný a zdržanlivý. To druhé je o to dôležitejšie. Áno, hľadajme legislatívne zmeny, ktorými vieme podporiť inovácie. Len aby sa nestalo to, že napríklad dáme veľké daňové výhody pre inovácie a potom zrazu aj nové „vedro“ pre upratovačku inovácie. Dobre nastaviť pravidlá je extrémne dôležité. Dôležité ale je, aby sme mali málo pravidiel, a aby tých málo bolo smart. Aby boli „chytré“, rozumné, aby naozaj viedli, ovplyvňovali inovátorov takým spôsobom, že to povedie k výsledku. A v tomto, teda, máme veľa čo robiť. Samozrejme, nedá sa rozlíšiť, že toto pravidlo je pre inovátorov, toto len pre obyčajných podnikateľov, a tak ďalej. Pravidlá sú univerzálne. To je hlavná črta každého zákona, každej zákonnej normy, a o toto sa napríklad my snažíme na ministerstve hospodárstva s tými kilečkami. Teraz robíme na druhom, je to obrovská piplačka, pretože neexistuje jedno veľké riešenie na super dobre pravidlá. Je to fakt ako trhať burinu zo záhradky, kde štát vie byť naozaj veľmi úspešný. A vieme byť aj lepší ako okolité štáty a pritiahnuť inovačné projekty na Slovensko.

SULÍK: Rozhovor pre agentúru SITA
Podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Richard Sulík. Foto: archívne, SITA/Jana Birošová.

Ak hovoríte o okolitých štátoch, v rámci V4 sme na tom ako?

Existuje rebríček, ktorý sa volá Doing Business, v ňom si vieme porovnať, kde sme za posledných dvanásť rokov. Z roka na rok sme sa tam prakticky zhoršovali, iné štáty sú v tomto rebríčku lepšie. Lenže sa ukázalo, že s rebríčkom sa robili podvody. Výsledkom toho je, že Svetová banka tento rebríček aktuálne zrušila. A máme po porovnaní. Pred podvodmi nie je nikto v bezpečí.

Zažil som už dosť inovatívnych projektov, pri ktorých boli tvorcovia majstri sveta vo vyrábaní powerpointových prezentácií, v presviedčaní a v získavaní miliónov a miliónov eur z verejných zdrojov a výsledky neboli nikde

Vráťme sa ešte k Slovensku. Aká bola za posledné roky spomínaná podpora štátu?

Bola najmä nesystematická. Veľakrát bola ad hoc. Vidieť to pekne v energetike. V tejto oblasti sa niektorým firmám, ktoré mali veľkú spotrebu elektriny povedalo, že „vám dáme 95-percentnú zľavu na TPS“. Potom chceli ešte aj zľavu na TSS, dostali ju. A potom chceli ešte aj zľavu na národný jadrový fond. Tam však neviem kto, a na základe čoho vymyslel, že dvom firmám dáme 25-percentnú zľavu a dvom firmám 75-percentnú. Do toho všetkého prišiel ešte štát a povedal, že im ešte rozdáme 40 miliónov podľa nejakého kľúča. Toto je tá nesystémová, chaotická podpora, ktorá je veľmi nebezpečná v tom, že veľkí spotrebitelia nevedia, na čom sú. Nevedia, že keď takto zmením svoje správanie, napríklad, keď budem šetriť energiu, budem mať takýto výsledok. Oni len vedia, že ak zaplatím dobrého lobistu, tak nedostanem 25-percentnú zľavu, ale 75-percentnú. Čiže tá podpora je veľakrát nesystematická. Po druhé, je veľmi komplikovaná, to hovorím o eurofondoch. Zviazali sme si ruky a je to aj následok toho, že sa tam tak veľmi veľa kradlo. Ten istý štát, ktorý má záujem na podpore inovácií, vymyslel komplikované pravidlá, zviazal ruky úradníkom a sťažil im všetko tak, že nie sme v stave eurofondy vyčerpať. Toto sú také dve hlavné črty štátnej podpory, nesystémovosť a komplikovanosť.

Ako ich teda možno odstrániť, zmeniť?

Je to mravenčia práca, doslova „piplačka“. To preto, lebo zhoršovanie, či už podnikateľského prostredia alebo týchto pravidiel, nebolo prijaté jedným zákonom. Je to tak, akoby vám záhrada zarastala burinou, no vy sa o ňu nestaráte. Potom tam pekne musíte prísť, a nielenže vyliať silnú chemikáliu, lebo zabijete všetko, ale musíte tú burinu vytrhať. Musíte vytrhať tie nebezpečné paragrafy, pozašívané v zákonoch. Vôbec to nefunguje tak, že si zoberiem zákon BOZP, prečítam si ho a okamžite ho viem. To viete, len keď s tým pracujete v praxi. A kto s tým pracuje v praxi? Odborníci, ktorí z toho žijú. To je taký štátom, do určitej miery, organizovaný biznis. Tí mi nezavesia na nos, ktoré paragrafy sú zbytočné. Vniknúť do toho je akoby ste mali text písaný po čínsky. Je to strašne náročné. Robili sme niekoľko výziev, aby nám firmy posielali podnety, prišlo ich dvetisícpäťsto. Boli to stovky hodín roboty. Z tohto sme vyselektovali 469 a dúfam, že do konca roka už bude ten balík, to kilečko, dva na svete.

Pandémia jednoznačne zbrzdila inovačnú silu slovenských podnikov, ale teraz, v rámci oživenia, sa vráti aj to

Spomínali ste tu burinu. Nie je aj pandémia takou burinou, ktorá môže zastaviť inovácie? Alebo naopak, môže im nejakým spôsobom pomôcť?

Bezpochyby zbrzdí inovácie. Keď je recesia, a my sme ju mali slabučkú, keď sa nedarí biznisu, tak čo robia firmy ako prvé? Zoškrtajú reklamu, hneď potom začnú šetriť na vývoji produktov, na inovácii a administratíve a samozrejme, tlačiť nákupné ceny. To je úplne prirodzená reakcia. Ako keď je telo napadnuté baktériami, tak zvýši teplotu, má horúčku, potí sa. Tu je to to isté, sú to v podstate zákonité reakcie. Takže áno, pandémia jednoznačne zbrzdila inovačnú silu slovenských podnikov, ale teraz, v rámci oživenia, sa vráti aj to.

Pomôže štát, vláda nejakým spôsobom pri tomto štarte?

To, čo vie vláda, štát robiť, sú spomínané pravidlá. Aby ich bolo málo a aby tých málo pravidiel bolo kvalitných. Okrem toho štát podporuje projekty, keďže to robia všetky ostatné krajiny. Je to taký neduh celej Európskej únie. Európska únia si myslí, že toto spasí, a tak krajiny do toho pumpujú desiatky miliárd eur ročne. Napriek tomu je výsledok taký, že napríklad v celej Únii priemyselná výroba z roka na rok klesá. Ale my to nemôžeme robiť preto, že to robia všetky krajiny. To je to isté, ako s poľnohospodárskymi dotáciami.

Ak spravíme dobré pravidlá, tak potom bude ľudská tvorivosť obrovská. Len im nemôžeme zväzovať ruky a veľakrát to robíme

Máte nejakú krajinu, ktorá by podľa Vás mohla byť, čo sa týka podpory inovácií, Slovensku príkladom?

Nemám naštudované všetky krajiny, preto dúfam, že nejakú neprávom neprehliadnem, ale je tu napríklad Estónsko. V tomto smere zaznamenalo veľký progres a ide dopredu. Ak si pozriete vývoj HDP za posledných 28 rokov, v roku 1993 sme mali výrazne vyššie HDP na obyvateľa ako Estónsko. Za tých 28 rokov sme síce rástli, ale oni rástli rýchlejšie. A to je znak toho, že daná krajina je silnejšia v inováciách, pretože keď prestanete inovovať, tak idete dole.

Má Slovensko šancu dotiahnuť sa na Estónsko?

Jasné, Je to o tom, aké nastavíme pravidlá a ako dobre uvoľníme, vytvoríme priestor pre inovačnú silu firiem, ľudí, živnostníkov, výmyselníkov, vynálezcov. Ak spravíme dobré pravidlá, tak potom bude ľudská tvorivosť obrovská. Len im nemôžeme zväzovať ruky a veľakrát to robíme.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Richard Sulík