Radičovej vláda spustila reformu prokuratúry

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Iveta Radičová
Premiérka Iveta Radičová (uprostred) prichádza na rokovanie vlády SR. Bratislava, 2. marec 2011. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) – Vláda dnes odobrila verejnú voľbu generálneho prokurátora, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR.

Verejná voľba vyplýva z poslaneckej novely zákona o rokovacom poriadku, ktorú dnes vláda prerokovala a súhlasila s ňou. Ku koaličnej novele z dielne poslancov Pavla Abrhana (KDH), Milana Horta (SDKÚ-DS), Jozefa Kollára (SaS) a Lászlóa Solymosa (Most-Híd) má vláda len niekoľko výhrad legislatívno-technického charakteru.

Tajne by sa po novom malo v parlamente voliť len v prípadoch ustanovených ústavou, teda pri voľbe predsedu a podpredsedov Národnej rady SR a šéfov parlamentných výborov alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov uznesie parlament. Okrem toho bude aj fakultatívna možnosť, aby sa NR SR uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, kde by inak rozhodovala verejne. Na zmene rokovacieho poriadku sa dohodla koalícia po tom, ako koncom roka 2010 v tajných voľbách nedokázala zvoliť nového generálneho prokurátora.

Ako sa píše v návrhu, pri verejnom hlasovaní predsedajúci oznámi mená kandidátov v abecednom poradí, o každom sa hlasuje samostatne pomocou technického zariadenia. Zvolený je ten, kto získal najvyšší počet hlasov prítomných poslancov. Ak sa volia dvaja alebo viacerí kandidáti, zvolení sú tí, ktorí získali najvyšší počet hlasov.

Ak dvaja alebo viacerí kandidáti získali rovnaký počet hlasov, voľba sa opakuje. Ak ani jeden z navrhnutých kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, uskutoční sa opakovaná voľba. Ak bol navrhnutý iba jeden kandidát, opakovaná voľba sa nekoná. Ak ani v opakovanej voľbe nezvolí parlament kandidáta, prípadne potrebný počet kandidátov, uskutočnia sa nové voľby na niektorej z ďalších schôdzí parlamentu.

Verejná voľba otvára otázky

Chystaná verejná voľba generálneho prokurátora vyvoláva ústavnoprávne otázky, nazdáva sa líder Smeru-SD Robert Fico. Na dnešnej tlačovej konferencii poukázal na fakt, že nové znenie rokovacieho poriadku predpisuje verejnú voľbu prostredníctvom technického zariadenia. „Ak budú traja kandidáti a hneď prvý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov, o čom budeme hlasovať v prípade druhého a tretieho kandidáta a akú šancu budú mať títo kandidáti? Nie je to zmarenie ich práva na prístup k verejnej funkcii?“ pýtal sa expremiér.

Podľa Fica je paradoxné, že kým predsedov parlamentných výborov budú poslanci voliť tajne, generálneho prokurátora vyberú vo verejnom hlasovaní. „Ak sa má niekto voliť tajne, tak je to generálny prokurátor,“ podčiarkol. Nazdáva sa, že ak bude v parlamente schválená novela rokovacieho poriadku, ten, kto zastupuje pozíciu generálneho prokurátora, ju bude musieť poslať na ústavný súd.

Vláda: Prokurátori sa budú vyberať transparentne

Generálny prokurátor stratí ďalšie kompetencie

Kabinet dnes odsúhlasil návrh novely zákona o prokuratúre a súvisiacich zákonoch, ktorým chce koalícia zlepšiť fungovanie prokuratúry. „Je to jasná priorita tejto vlády, pretože má byť garanciou vymáhateľnosti práva, právneho štátu a dôvery v justičný systém,“ konštatovala po rokovaní vlády premiérka Iveta Radičová a dodala, že „prokuratúru otvárame kontrole všetkých ľudí“. Podľa navrhovateľky novely ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej sa nedajú oddeliť zmeny v súdnictve od zmien v prokuratúre, kde je najvyšší čas na zmenu. „Prokuratúra sa nemôže javiť ako akási nedobytná pevnosť, do ktorej nemá nikto právo vidieť,“ povedala ministerka. Druhým spoločným menovateľom je podľa nej odstránenie priestoru pre rodinkárstvo, klientelizmus a odstraňovanie priestoru väzieb na regionálne politické prostredie.

Prokurátori by sa po novom už nemali obsadzovať vymenovaním generálnym prokurátorom, ale výberovými konaniami pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonné kritériá. „Prokurátorov už nebude vyberať jeden človek, ale prokurátormi sa stanú tí najschopnejší,“ povedala Radičová.

Hlavné zmeny:

*Verejné výberové konanie

*Zavedenie asistentov prokuratúry

*Rozhodnutia prokuratúry budú na internete

*Špeciálny prokurátor získa funkciu námestníka

*Inštitút sprístupňovania rozhodnutí na žiadosť

*O miesto šéfa GP sa bude môcť uchádzať iba raz

*Prechod vojenských prokurátorov na civilné prokuratúry

Preto sa rozširujú podmienky pre vymenovanie osoby do funkcie prokurátora aj o zákonnú podmienku úspešného absolvovania výberového konania.

Jediná výnimka, ktorú zákon pripúšťa pri obsadzovaní voľného miesta prokurátora obsadením bez výberového konania, je preloženie prokurátora na prokuratúru nižšieho alebo toho istého stupňa na jeho žiadosť, resp. v dôsledku uloženia disciplinárneho opatrenia. Uchádzač o funkciu prokurátora by už mal predkladať odpis a nie výpis z registra trestov. Povolanie prokurátora je dnes jedinou právnickou profesiou, kde sa nevyžaduje nulová tolerancia vo vzťahu k určeným trestným činom. Preto sa má aj u prokurátorov zaviesť nulová tolerancia za spáchanie úmyselného zločinu, aj keď bude odsúdenie zahladené.

Verejné výberové konanie

Výberové konania majú byť vždy verejné, rovnako ako žiadosti uchádzačov, voči ktorým bude môcť ktokoľvek vzniesť výhrady. Vo výberovej komisii by mohli byť aj neprokurátori. Jedného člena komisie navrhne generálny prokurátor, jedného prokurátorská rada, jedného NR SR a dvoch minister spravodlivosti. Tu došlo k zmene oproti pôvodnému návrhu, lebo v komisii rozhodnú o uchádzačovi vtedy, keď zaň zahlasujú štyria jej členovia, čo má odstrániť niektoré vyslovené obavy. „Prokuratúra nebude môcť byť prehlasovaná, má tam právo veta,“ konštatovala Žitňanská.

Aj v prípade obsadzovania funkcie vedúceho prokurátora sa navrhuje podmieniť obsadenie tejto funkcie verejnosti výberovým konaním. Súčasne sa má zaviesť päťročné funkčné obdobie týchto vedúcich prokurátorov, ktorými sú okresní prokurátori, krajskí prokurátori a ich námestníci. Okrem toho sa má pre nich zaviesť možnosť kandidovať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

Rozhodnutia na internete

Návrh znemožňuje ukladanie tzv. negatívnych pokynov v trestných aj v civilných veciach. Nadriadený prokurátor by tak už nemohol prikázať podriadenému prokurátorovi, aby nevzniesol obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpil na prejednanie inému orgánu, zastavil trestné stíhanie, nepodal obžalobu alebo nepodal riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.
Počítač
Foto: SITA/Michal Svítok

V civilných prípadoch by už nemohol nadriadený prokurátor prikázať podriadenému vydať negatívne pokyn, aby nepodal návrh na začatie občianskeho súdneho konania, nevstúpil do už začatého občianskeho súdneho konania, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní, nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora.

Ak návrh parlament schváli, o miesto generálneho prokurátora sa ten istý človek nebude môcť opakovane uchádzať. Výnimka platí len pre toho, kto ním bol pred účinnosťou novej právnej úpravy, bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka by tak mohol na túto pozíciu kandidovať opäť. Rovnaké pravidlá budú platiť aj pre špeciálneho prokurátora.

Ten má byť z titulu svojej funkcie súčasne aj námestníkom generálneho prokurátora. Zásadnou novinkou má byť zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí prokuratúry na internete, teda uznesení, ktorými sa skončilo trestné stíhanie „Zverejnenie rozhodnutí prioritne prispeje k transparentnejšiemu rozhodovaniu prokuratúry, čím sa ešte viac posilní ochrana pred tajným výkonom pôsobnosti prokuratúry a kontrola zo strany verejnosti,“ uvádzajú autori novely. Tu došlo k zmene oproti pôvodnému návrhu. Keďže hľadali taký model, aby to neohrozilo účel trestného konania alebo práva fyzických či právnických osôb, tak v zákone zostane výnimka na nezverejňovanie niektorých rozhodnutí.

Asistent prokuratúry

Okrem zverejňovania rozhodnutí prokuratúry sa navrhuje rozšíriť právnu úpravu aj o inštitút sprístupňovania rozhodnutí na žiadosť. Podľa navrhovaného ustanovenia bude prokuratúra sprístupňovať na základe žiadosti všetky svoje uznesenia, vrátane procesných uznesení. Návrhom zákona sa zavádza inštitút asistenta prokurátora, čo má vytvoriť predpoklady pre odbremenenie prokurátorov od vykonávania jednoduchých procesných úkonov vrátane rozhodovacej činnosti vo veciach, ktoré mohli doteraz vykonávať aj právni čakatelia prokuratúry prípadne aj v iných veciach na základe poverenia prokurátora.

Zavedenie asistentov prokuratúry súčasne zodpovedá požiadavke na otvorenie výberových konaní na funkciu prokurátora, kde by doterajší systém ich obsadzovania, ktorý preferuje právneho čakateľa prokuratúry, neobstál – ide o rovnakú situáciu ako v prípade obsadzovania voľných miest sudcov,“ uvádza sa v návrhu. Inštitút právnych čakateľov má zaniknúť, stanú sa asistentmi.

Zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry

Zmeniť sa má aj postup pri vydávaní záväzných stanovísk, zjednocujúcich postup prokurátorov. „Podstata vykonávanej zmeny spočíva vo vytvorení vyváženého prostredia, ktoré bude zárukou toho, že záväzné stanoviská určené všetkým prokurátorom a asistentom prokurátorov nebudú vydávané účelovo či svojvoľne bez náležitej odbornej diskusie,“ zdôvodnili autori návrhu.
Generálna prokuratúra
Foto: SITA/Nina Bednáriková

Vydávať tieto stanoviská bude minister spravodlivosti, a to výlučne na návrh na to vytvorenej komisie.

V tejto komisii bude mať paritné zastúpenie prokuratúra a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, všetky stanoviská sa zverejnia na internete. „Model, ktorý sme našli, je veľmi vyvážený a neumožňuje ministrovi spravodlivosti prijať také záväzné stanovisko, s ktorým by nesúhlasila prokuratúra,“ konštatovala Žitňanská.

Navrhovaná právna úprava nadväzuje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. V nadväznosti na navrhovaný prechod vojenských prokurátorov na civilné prokuratúry považujú autori za potrebné určiť prokurátorov, ktorí budú robiť dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v ozbrojených silách a budú vystupovať ako vojenský orgán oprávnený uplatňovať právo vysielajúceho štátu voči príslušníkom jeho ozbrojených síl podľa Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl.

Kraje majú obavy

S cieľom efektívneho boja proti korupcii sa ďalej navrhuje popri zverejnení majetkových priznaní sudcov aj zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov. Pre transparentnosť disciplinárnych konaní proti prokurátorom sa tiež navrhuje právna úprava disciplinárneho konania prokurátorov analogicky ako u sudcov (napríklad sa upúšťa od doteraz využívanej majority členov disciplinárnych komisií nominovaných samotnou prokuratúrou). Návrh zákona posilňuje postavenie a nezávislosť Úradu špeciálnej prokuratúry.

Prokurátori z krajských prokuratúr v Bratislave, Košiciach a Trenčíne sa obávajú, že nové znenie zákona umožní zneužívanie prokuratúry na politické ciele, výhrady majú aj prešovskí prokurátori. Podľa námestníka generálneho prokurátora a bývalého šéfa prokuratúry Dobroslava Trnku návrh popiera samostatnosť prokuratúry a funkčnú autonómiu generálneho prokurátora. V osobnom liste ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (SDKÚ-DS) upozornil, že prokuratúra nie je štátnym zastupiteľstvom.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dobroslav TrnkaIveta RadičováRobert Fico