BRATISLAVA 16. augusta (WEBNOVINY) – Obranné výdavky by mohli v roku 2013 historicky prvý raz klesnúť pod úroveň jedného percenta hrubého domáceho produktu.
Prvý návrh štátneho rozpočtu zverejnený ministerstvom financií počíta s tým, že v budúcom roku pôjde na obranu 746,3 milióna eur, čo predstavuje 0,99 percenta HDP.
Tento rok sa odhaduje, že obranné výdavky dosiahnu 1,14 percenta HDP, čo predstavuje 816,5 milióna eur.
Aj v roku 2014 by mali obranné výdavky predstavovať rovnako 0,99 percenta z HDP, ale suma by vzhľadom na rast HDP mala byť vyššia, konkrétne 791,5 milióna eur. Až v roku 2015 sa podľa návrhu obranné výdavky vyšplhajú na jedno percento HDP (839,7 milióna eur).
Sumy obsahujú celkové obranné výdavky, vrátane výdavkov ostatných rozpočtových kapitol v medzirezortných programoch Podpora obrany, Hospodárska mobilizácia a Vysielanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR. Priamo ministerstvu obrany podľa návrhu klesne rozpočet kapitoly ešte výraznejšie. Ministerstvu navrhujú na rok 2013 objem zdrojov 736 miliónov eur, čo predstavuje medziročný pokles o 62,5 mil. eur (zníženie o 7,83 percenta).
Najmenej dostanú na rozvoj komunikačných systémov
Na rozvoj obrany navrhujú v budúcom roku 45,5 milióna eur, pričom tento rok sa odhaduje, že na ňu dajú 58,8 mil. Najväčší pokles zaznamenáva oblasť rozvoja komunikačných a informačných systémov z 35,4 milióna eur na 22,4 milióna eur).
Na výzbroj, techniku a materiál by malo ísť viac peňazí ako tohto roku. V roku 2012 na tieto položky odhadujú 17,9 milióna eur, na budúci rok by to malo byť podľa návrhu 18,8 milióna eur. Počítajú s nákupom automobilovej techniky a modernizáciou leteckej techniky.
Aj na našu účasť v operáciách mimo územia Slovenska pôjde menej peňazí. Podľa návrhu by malo vyslanie vojakov do misií v roku 2013 stáť 40 miliónov eur, tento rok sa odhadujú výdavky na túto položku na 47,5 milióna eur.
Počas prístupových rokovaní o vstupe do NATO sa Slovensko zaväzovalo, že na obranné výdavky pôjdu dve percentá HDP. Tento deklarovaný podiel sa však nenapĺňal a rokmi postupne klesá až na súčasnú úroveň v blízkosti jedného percenta HDP. Na obranné výdavky nedávajú dve percentá HDP ani viaceré ďalšie členské štáty Severoatlantickej aliancie.
V návrhu nie sú zohľadnené priority
Ministerstvo obrany tvrdí, že v navrhovanom nižšom objeme vyčlenených prostriedkov pre rezort obrany nie sú zohľadnené priority rezortu.
„Ministerstvo obrany SR nepovažuje tento limit za dostačujúci, preto bude pokračovať v rokovaniach s Ministerstvom financií SR. Návrh rozpočtu, predložený ministerstvom financií, považujeme za návrh, ktorý bude ešte predmetom diskusie na rokovaní vlády SR aj počas zasadnutia NR SR,“ uviedla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Počas prístupových rokovaní o vstupe do NATO sa Slovensko zaväzovalo, že na obranné výdavky pôjdu dve percentá HDP. Tento deklarovaný podiel sa však nenapĺňal a rokmi postupne klesá až na súčasnú úroveň v blízkosti jedného percenta HDP. Na obranné výdavky nedávajú dve percentá HDP ani viaceré ďalšie členské štáty Severoatlantickej aliancie.
Balleková konštatovala, že pokiaľ ide o požiadavku NATO vyčleniť dve percentá HDP na obranu, je potrebné prízvukovať, že sa o nej diskutovalo ešte pred dopadmi celosvetovej hospodárskej krízy. Tá nie je špecifikom Slovenska, boria sa s ňou aj ostatné štáty. „Preto nielen Slovensko, ani iné krajiny nedosahujú ideálne percentá výdavkov na obranu zo svojich národných rozpočtov,“ dodala hovorkyňa.