Výstavba slovensko-poľského plynovodu pokročila, Eustream začal so zváracími prácami

Vonkajšie potrubia kompresorovej stanice Eustream
Vonkajšie potrubia kompresorovej stanice Eustream. Foto: ilustračné, SITA/Martin Havran
Banner, SPP

BRATISLAVA 21. júna (WebNoviny.sk) – Výstavba prepojovacieho slovensko-poľského plynovodu vstúpila do novej fázy. Po príprave viac ako sto kilometrov dlhého staveniska a rozvoze oceľových potrubí po jeho trase sa tento týždeň začalo so zváracími prácami.

„Prvé zvary sme realizovali v katastri obce Chlmec v humenskom okrese,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca slovenského prepravcu zemného plynu, spoločnosti Eustream, Pavol Kubík.

Jeden kus váži v priemere sedem ton

Na výstavbu 103 kilometrového úseku slovenskej časti prepojovacieho plynovodu je potrebných viac ako šesť tisíc kusov šesť až osemnásť metrov dlhých oceľových potrubí s priemerom viac ako tisíc milimetrov. Jeden kus potrubia váži v priemere sedem ton. Na celej trase bude potrebné uskutočniť spolu približne 6 200 zvarov.

„Každý zvar potrubia s priemerom viac ako jeden meter predstavuje technicky náročný proces, ktorý podlieha prísnej kontrole zvarov nedeštruktívnymi skúškami a následne aj samotnou tlakovou skúškou pozváraných sekcií potrubia,“ dodal Kubík.

Po ukončení montážnych prác plynári pristúpia k výkopu ryhy pre potrubie a po jeho pokládke následne k rekultivácii pôdy, ktorú bude možné naďalej riadne využívať.

Priamy prístup k zemnému plynu

Prepojovací plynovod Poľsko – Slovensko tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských prepojení v strednej a východnej Európe. Na slovenskej strane je za výstavbu plynovodu zodpovedná spoločnosť Eustream, na poľskej strane firma Gaz-System.

Plynovod by mal byť postavený zhruba o dva roky. Prepravná kapacita plynovodu bude 5,7 miliardy metrov kubických ročne. Slovensko-poľský plynovod vyjde slovenskú stranu na viac ako 100 miliónov eur.

Vďaka novému plynovodu získajú krajiny strednej a východnej Európy priamy prístup k viacerým zdrojom zemného plynu zo severu, vrátane plne funkčných LNG terminálov v Baltskom mori (Świnoujście LNG, Klaipeda LNG cez Gas Interconnection Poland – Lithuania – GIPL) a z Nórska (vďaka plynovodu Baltic Pipe), ako aj z juhu cez slovensko-maďarské prepojenie a plánovaný plynovod Eastring.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Pavol Kubík
Firmy a inštitúcie Eustream