Výstavy SNG Bratislava 2019

3_antonin chittussi. zimna krajina. 1883 1884. zapadoceska galerie v plzni.jpg
Antonín Chittussi: Zimná krajina. 1883 – 1884. Západočeská galerie v Plzni. Foto: Slovenská národná galéria

BRATISLAVA 30. januára 2019 (WBN/PR)

Z akadémie do prírody
Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860 – 1890

8. 3. – 30. 6. 2019
Otvorenie výstavy: 7. 3. 2019 o 18:00
Esterházyho palác – 2. poschodie, Bratislava

Kurátorka: Katarína Beňová
Asistentka výstavy za Plzeň: Ivana Skálová

Výstava organizovaná Západočeskou galériou v Plzni a Slovenskou národnou galériou je jedným z prvých pokusov zamerať sa na tvorbu osobností výtvarnej scény, ktoré sa pohybovali medzi dunajskou monarchiou a súdobými centrami výtvarného umenia. K hlavným vplyvom, ktorý mali maliari v rámci krajinomaľby možnosť absorbovať, bola tzv. barbizonská škola. Umelci patriaci do tejto skupiny, ako aj množstvo ich nasledovníkov z celej Európy sa sústredili na zachytenie prchavých prírodných javov a sprostredkúvali svoj osobný pohľad na krajinu. Tento vplyv sa prejavil u vybraných autorov práve v priebehu 60. až 80. rokov 19. storočia.

Plenérová krajinomaľba (tzv. Freilichtmalerei) sa stala nositeľkou nových umeleckých tendencií smerujúcich od intímnej a lyrickej krajinomaľby k impresionizmu. „Intímna krajina“ so svojím zameraním na živú skutočnosť a orientáciu na domáce a dedinské prostredie pomohla k postupnej transformácii krajinomaľby smerom k modernému umeniu. Maliari reagovali nielen na kompozičné schémy s často využívaným nízkym horizontom, ale aj po stránke maliarskej techniky objavovali pastózny rukopis a uvoľnenejšiu prácu s farbou. Predstavitelia prezentovanej generácie krajinomaliarov realisticky stvárňovali prírodný svet a ich práce boli oceňované i pre schopnosť zachytiť zvolený námet či výsek krajiny s jej jedinečnou atmosférou.

Prezentovaní autori:
Tina Blau, Zdenka Braunerová, Václav Brožík, Lajos Deák Ébner, Antonín Chittussi, Eugen Jettel, László (Ladislav) Mednyánszky, Géza Mészöly, Mihály Munkácsy, László Paál, Soběslav Hippolyt Pinkas, Rudolf Ribarz, Wilhelm Riedel, Robert Russ, Emil Jakob Schindler, Béla Spányi a ďalší.

Peter Marek
László (Ladislav) Mednyánszky: Podtatranská krajina po jarnom daždi. 1878 – 1879. Foto: Slovenská národná galéria

„Kufor z Ameriky“

21. 6. – 10. 11. 2019
Otvorenie výstavy: 20. 6. 2019 o 18:00
Esterházyho palác – 3. poschodie, Bratislava

Kurátorka: Lucia Gregorová Stach & Alexandra Homoľová

Arnold Peter Weisz-Kubínčan (1898 – 1944) sa narodil v židovskej rodine v pruskom meste Usch. V rokoch 1913 – 1917 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti odbor sochárstvo. Po vojne pokračoval v štúdiách v Berlíne, pravdepodobne na súkromnej akadémii. V Berlíne 20. rokov 20. storočia mal možnosť byť v blízkosti expresionistických tendencií, čo vyhovovalo jeho autorskému naturelu. Weisz-Kubínčan je v maľbe, v kresbe, ale aj svojím mysticizmom ojedinelou postavou nášho moderného umenia.

Rozsiahly konvolút diel prevažne na papieri zo Schenectady, Albany (NY) v USA je veľkorysým darom od rodiny Curtisovej a zároveň vzácnou príležitosťou doplniť v SNG zbierku kresby a Archív výtvarného umenia o nové diela od 20. rokov po 40. roky 20. storočia – maľby, kresby, skice, skicáre a výstrižky z dobovej tlače –, ale aj o príbeh tejto akvizície. Prostredníctvom akvizície tohto „kufra“ plného diel, ktorý bol zachránený po 2. svetovej vojne a teraz znovuobjavený a zdokumentovaný (október 2017), sa môžeme dozvedieť viac o autorovej tvorbe, ale aj o jeho tragickom osude počas 2. svetovej vojny a jeho historických súvislostiach.

4_arnold peter weisz kubincan. autoportret. okolo 1927. sng.jpg
Arnold Peter Weisz-Kubínčan: Autoportrét. Okolo 1927. Foto: Slovenská národná galéria

LACO TEREN
Nič nás nezastaví!

13. 9. 2019 – 12. 1. 2020
Otvorenie výstavy: 12. 9. 2019 o 18:00
Esterházyho palác – 2. poschodie, Bratislava

Kurátorka: Katarína Bajcurová

Výstava Laca Terena predstaví kľúčové body jeho umeleckého programu a pokúsi sa komplexne priblížiť jeho jedinečnú výtvarnú a vskutku „polymúzickú“ osobnosť. Patril k vedúcim osobnostiam postmodernej generácie, ktorá okolo polovice 80. rokov 20. storočia vystúpila s programom neoexpresívnej maľby inšpirovanej talianskou transavantgardou a nemeckým hnutím Neue Wilde. Výbušným temperamentom, razantnou a odvážnou metaforou ironizoval ikonografické symboly končiacej sa éry socializmu. Na jeho súčasných rozmerných maliarskych plátnach „barokovo-secesného“ a popartového strihu, založených na veľkoryso plošnom farebnom a kresbovom rozvrhu, sa krížia rozmanité aktuálne a historické podnety.

Je príkladom autora, ktorý síce prevažne maľuje, ale občas si odskočí aj k sochárstvu. Od začiatku 90. rokov sa paralelne venuje navrhovaniu a tvorbe priestorových objektov, pričom vychádza z ikonografického a štýlového repertoáru svojho maliarstva. Hoci hlavnou sférou jeho záujmu je maľba, v jeho prípade môžeme hovoriť o presahu médií – kresby, maliarstva a sochárstva. V Terenovej tvorbe našli svoje miesto postmoderná iracionalita, humor, absurdná metafora, alegorický inotaj a najmä hry so symbolmi – je majstrom vytvárania hybridných znakov a popkultúrnych rébusov rozmanitého značenia.

Laco Teren (nar. 1960, Bratislava) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1979 – 1985, reštaurovanie u doc. I. Meszárošovej). Absolvoval štipendijný pobyt na BINZ 39 v Zürichu (1990 – 1991) a bol hosťujúcim profesorom na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (2004). V rokoch 2003 až 2013 pracoval pre Nadáciu Tranzit v Bratislave, zameranú na podporu súčasného umenia. S projektom Traja z pekného páru (s Ivanom Csudaiom a Stanislavom Divišom) sa zúčastnil 26. bienále v São Paule (2004).

8_laco teren. zatva. 1988. sng.jpg
Laco Teren: Žatva. 1988. Foto: Slovenská národná galéria

Anna Daučíková

6. 12. 2019 – marec 2020
Otvorenie výstavy: 5. 12. 2019 o 18:00
Esterházyho palác – 3. poschodie, Bratislava

Kurátorka: Monika Mitášová

Samostatná výstava Anny Daučíkovej nadväzuje na vydanie jej prvej monografickej publikácie. Zo sklárky, šperkárky a maliarky sa Anna Daučíková stala aj fotografkou, videoperformerkou a videoumelkyňou. Experimentovala s umeleckými druhmi, technikami aj postupmi tvorby. Premenila aj samu seba. Prežívanie „vlastného“ alebo „iného“ tela transformovala na prežívanie a konceptualizáciu tretieho pohlavia a rodu, ktoré môžu presahovať etablované chápanie ženskosti aj mužskosti. Vystavuje, prednáša a publikuje na Slovensku, v Česku aj vo vzdialenejšom zahraničí.

Anna Daučíková (nar. 1950, Bratislava) ako akademická sochárka absolvovala Ateliér skla v architektúre docenta Václava Ciglera na VŠVU v Bratislave (1977). V ranom období sa venovala vrstveným skleneným plastikám a šperkom-objektom, neskôr hlavne maľbe diptychov a seriálnej maľbe, kolážam, fotografii a od 90. rokov novým médiám, predovšetkým videu. V rokoch 1979 – 1991 žila a tvorila v Moskve. Po návrate do Bratislavy v 90. rokoch spolupracovala s feministickým vydavateľstvom a časopisom Aspekt, občianskym združením Iniciatíva Inakosť – spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín a s Q-archívom. Od roku 1999 učila na VŠVU v Bratislave, od 2003 predmet videotvorba – obraz v pohybe. Viedla Sekciu multimédií pri Inštitúte umenia a vedy VŠVU. O tri roky neskôr sa habilitovala na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Od roku 2010 tam ako docentka vedie Ateliér nových médií II, školu Anny Daučíkovej. Žije a tvorí v Prahe a Bratislave.

K jej najvýznamnejším samostatným výstavám patria: Anna Daučíková (Futura, Praha, 2016), Anamnézy (Galerie TIC, Brno, 2013), Old Matters (Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava, 2011), eastwest se/x @Foyer KHM, Hochschule für Kunst und Medien (Kolín nad Rýnom, 2007). K  vybraným skupinovým výstavám patria: Good Girls (MNAC, Bukurešt, 2013), ROSA ARBEIT AUF GOLDENER STRASSE (Gallery Xhibit, Viedeň, 2012), What a Material: Queer Art from Central Europe (Gallery P.A.X., Amsterdam, 2012), Pražské bienále 5/Prague Biennale 5 (Mikrona, Praha, 2011), Mapy/Maps. Umelecká kartografia v strede Európy (GMB, Bratislava, 2011), Nulté roky (Považská galéria Žilina; Dom Umenia, Bratislava, 2011), Gender Check–Femininity and Maskulinity in the Art of Eastern Europe (Zacheta National Gallery of Art, Varšava, 2010; MUMOK, Viedeň, 2009), Ars Homo Erotica (National Museum in Warszaw, Varšava, 2010) a predovšetkým Manifesta 10. Eastern Window (Štátna Ermitáž, Petrohrad, 2014) a Kyiv Biennial. School of Kyiv / Kyjevské bienále. Kyjevská škola (Dom odievania, Dom umelcov, Dom filmu, 2015).

Je zastúpená vo verejných i v súkromných zbierkach na Slovensku aj vo svete.

11_anna daucikova_vychova dotykom.1996. sng.jpg
Anna Daučíková: Výchova dotykom. 1996. Foto: Slovenská národná galéria
Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie SNG Slovenská národná galéria