Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
štátny znak ČSFR
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: ilustračné, SITA/Branislav Bibel.

Vývoj po rozdelení Československa vnímajú najpozitívnejšie voliči SaS, najmenej hrdí sú priaznivci kotlebovcov

BRATISLAVA 11. decembra (WebNoviny.sk) – Vznik Československa vnímajú pozitívne dve tretiny Slovákov (68 percent), tzv. Nežnú revolúciu (53 percent), vstup do Európskej únie (53 percent) a vznik samostatnej Slovenskej republiky hodnotí kladne približne polovica Slovákov (51 percent). Rozdelenie Československa označili za pozitívnu udalosť našich dejín iba dve pätiny Slovákov (40 percent).

Vyplýva to z výskumu názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Československa a vznik samostatných štátov, ktorý v októbri uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s českým Centrom pro výzkum veřejného mínění (CVVM).

Podpora Nežnej revolúcie u Slovákov klesla

Na Slovensku zber dát realizovala agentúra FOCUS metódou osobných rozhovorov, a to v dňoch 4. až 11. októbra na vzorke 1003 respondentov. Výsledky prieskumu na dnešnej tlačovej konferencii prezentovali Zora Bútorová z IVO a Paulína Tabery z CVVM.

Slováci i Česi spomedzi piatich historických míľnikov najpozitívnejšie vnímajú vznik Československa v roku 1918 a Nežnú revolúciu v roku 1989, pričom v Českej republike je toto hodnotenie výrazne priaznivejšie než na Slovensku. V porovnaní s prieskumom z roku 2012 podpora Nežnej revolúcie u Slovákov klesla až o 11 percentuálnych bodov.

Klesajúci trend možno badať aj pri hodnotení ostatných štyroch spomínaných udalostí, čo v porovnaní s Českom vyznieva paradoxne, keďže u našich západných susedov sa v priebehu piatich rokoch názory na míľniky našich spoločných dejín zlepšovali.


Hodnotenie historických udalostí v ČR a SR

  • % kladného hodnotenia – známky 1 až 3 na 7-stupňovej škále
Česká republika Slovenská republika
2012 2017 2012 2017
Vznik Československa (1918) 83 83 71 68
Nežná revolúcia (1989) 63 67 64 53
Vstup do Európskej únie (2004) 38 44 59 53
Vznik samostatnej republiky (1993) 46 53 58 51
Rozdelenie Československa (1992) 38 42 45 40

Starší ľudia sa k rozdeleniu stavajú odmietavo

Inštitút pre verejné otázky sa zaujímal aj o názory Slovákov na rozdelenie spoločného štátu. Na otázku: „Keby bolo referendum, ako by ste hlasovali?“ v marci 1993 odpovedalo 29 percent Slovákov, že by podporili rozdelenie republiky, zatiaľ čo dve tretiny (66 percent) vyjadrili v prieskume svoj nesúhlas.

V októbri 2017 už mierne prevažovalo pozitívne hodnotenie a 46 percent Slovákov považovalo rozdelenie ČSFR za správny krok, pričom proti rozdeleniu bolo už len 42 percent Slovákov. Ukázalo sa, že významným faktorom ovplyvňujúcim postoj k rozdeleniu republík je vek, a čím sú ľudia starší, tým častejšie sa k rozdeleniu stavajú odmietavo. V kategórii nad 65 rokov tento názor prevažuje pomerne výrazne.

Oba národy zároveň kriticky zhodnotili rozhodnutie politikov rozdeliť spoločný štát bez toho, aby sa k nemu mohli občania vyjadriť v referende. Z októbrového prieskumu vyplynulo, že viac než dve tretiny Slovákov (67 percent) i Čechov (68 percent) tento krok považujú za nesprávny.

Hodnotenie zmien po rozdelení

Najväčšia časť obyvateľov Slovenska (44 percent) a Česka (46 percent) zastáva názor, že vznik samostatnej republiky pre ich krajinu v niečom priniesol zmeny k lepšiemu a v niečom k horšiemu.

Na Slovensku je v porovnaní s Českom početnejšia skupina ľudí, ktorí konštatujú zlepšenie (23 percent v SR a 20 percent v ČR) ako aj zhoršenie (25 percent v SR a 17 percent v ČR). Hodnotenie zmien po rozdelení a samotný postoj k rozdeleniu republiky spolu úzko súvisia a zástancovia samostatnosti sa vyznačujú výrazne pozitívnejším hodnotením vývoja po roku 1993.

Napriek tomu, že vznik samostatného Slovenska považuje za pozitívnu udalosť iba 51 percent Slovákov, v súčasnosti až 65 percent občanov republiky oceňuje, čo Slovensko dokázalo za štvrťstoročie samostatnosti a pociťuje hrdosť na svoju vlasť.

Podľa IVO boli v tomto hodnotení najzdržanlivejší mladí respondenti vo veku 18 až 24 rokov, spomedzi ktorých pociťovalo hrdosť na vlasť iba 54 percent a až 17 percent nevedelo zaujať stanovisko. Najväčšiu hrdosť pociťujú obyvatelia Žilinského a Bratislavského kraja.

Medzi voličmi politických strán vnímajú vývoj na Slovensku najpozitívnejšie prívrženci SaS (79 percent), nasledovaní voličmi SNS (77 percent), KDH (76 percent), Smeru-SD (76 percent) a OĽaNO (73 percent). Hrdé sú aj dve tretiny voličov hnutia Sme rodina (64 percent), tri pätiny prívržencov Mostu-Híd (61 percent) a najmenej spokojní s vývojom sú voliči ĽSNS (56 percent).

Odporúčané články

Ochota Slovákov nahlásiť korupciu sa znižuje, hodnotili aj úsilie polície pri jej odhaľovaní Nadčasový symbol socializmu alebo opacha? Pozrite si, aké zmeny čakajú Hotel Kyjev a Kamenné námestie

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Správy z domova / zo Slovenska

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

OK

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...