6 najčastejších mýtov o vakcínach proti COVID-19. Majú antivaxeri v niečom pravdu?

Coronavirus defeated by doctors and scientists. Virus breaking up into pieces
Internet a sociálne siete zaplnilo množstvo dezinformácií aj hoaxov, teda klamstiev o možnom účinku vakcín proti ochoreniu COVID-19 na ľudský organizmus. Foto: ilustračné, Getty images

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vakcíny len v rokoch 2010 až 2015 zabránili odhadom 10 miliónom úmrtí. Napriek tomu žiaden iný medicínsky pokrok nie je tak spochybňovaný, ako práve očkovanie.

Viac o téme: Koronavírus

Vakcína predstavuje dostupnú odpoveď aj na pandemickú otázku, vedci a odborníci dokázali za veľmi krátky čas vyvinúť očkovaciu látku, ktorá nás ochráni pred ochorením COVID-19. Čelia však aj novej výzve, a to sú dezinformácie a hoaxy.

Aj keď nejde o žiadnu novinku a „antivaxeri“ už roky spochybňujú desaťročia výskumov, v poslednom období sa ich počty výrazne rozrástli. Internet a sociálne siete zaplnilo množstvo dezinformácií aj hoaxov, teda klamstiev o možnom účinku vakcín proti ochoreniu COVID-19 na ľudský organizmus.

Pozreli sme sa na tie najčastejšie.

1. Vakcíny proti COVID-19 boli vyvinuté príliš rýchlo, nie sú bezpečné

Je pravda, že vakcíny proti ochoreniu COVID-19 boli vyvinuté v priebehu jedného roka, pričom rekordmanom v tomto smere boli doteraz očkovacie látky proti parotitíde, ľudovo nazývanej príušnice alebo mumps. Tie vedci vyvinuli za štyri roky.

Avšak existuje niekoľko logických vysvetlení, prečo sa to stihlo tak rýchlo. V prvom rade vedci nezačínali od nuly, výskumu koronavírusov sa venujú už roky. Núdza nebola ani o financie, vzhľadom na pandémiu mnohé spoločnosti či štáty prispeli výskumu štedrými sumami.

Vakcína, proces schvaľovania
Proces schvaľovania vakcín, konkrétne rozdiel medzi inými vakcínami a tou proti ochoreniu COVID-19. Foto: Ministerstvo zdravotníctva SR

Problém býva aj s dobrovoľníkmi, ktorí by boli ochotní sa klinických skúšok zúčastniť, no keďže množstvo ľudí, u ktorých ochorenie prepuklo alebo sa u nich potvrdila prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 je vo svete vysoké, aj tento častý „problém“ sa ľahko odstránil.

Zároveň sa jednotlivé fázy klinických skúšok vzhľadom na mimoriadnu situáciu mohli vykonávať súčasne a nemuselo sa čakať na to, kým sa jedna fáza ukončí, aby sa mohla začať ďalšia.

2. Vakcína proti COVID-19 zmení moju DNA

Podobne ako pri mRNA vakcínach, ani vektorové vakcíny neobsahujú živý koronavírus. Obsahujú len jeho konkrétny gén, ktorý predstavuje akýsi návod pre bunky, na základe ktorého si dokážu vyrábať charakteristický výbežok koronavírusu, takzvaný „spike“ proteín.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Celec
Firmy a inštitúcie Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK v BratislaveWHO Svetová zdravotnícka organizácia