6 najčastejších mýtov o vakcínach proti COVID-19. Majú antivaxeri v niečom pravdu?

Coronavirus defeated by doctors and scientists. Virus breaking up into pieces
Internet a sociálne siete zaplnilo množstvo dezinformácií aj hoaxov, teda klamstiev o možnom účinku vakcín proti ochoreniu COVID-19 na ľudský organizmus. Foto: ilustračné, Getty images

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vakcíny len v rokoch 2010 až 2015 zabránili odhadom 10 miliónom úmrtí. Napriek tomu žiaden iný medicínsky pokrok nie je tak spochybňovaný, ako práve očkovanie.

Viac o téme: Koronavírus

Vakcína predstavuje dostupnú odpoveď aj na pandemickú otázku, vedci a odborníci dokázali za veľmi krátky čas vyvinúť očkovaciu látku, ktorá nás ochráni pred ochorením COVID-19. Čelia však aj novej výzve, a to sú dezinformácie a hoaxy.

Aj keď nejde o žiadnu novinku a „antivaxeri“ už roky spochybňujú desaťročia výskumov, v poslednom období sa ich počty výrazne rozrástli. Internet a sociálne siete zaplnilo množstvo dezinformácií aj hoaxov, teda klamstiev o možnom účinku vakcín proti ochoreniu COVID-19 na ľudský organizmus.

Pozreli sme sa na tie najčastejšie.

1. Vakcíny proti COVID-19 boli vyvinuté príliš rýchlo, nie sú bezpečné

Je pravda, že vakcíny proti ochoreniu COVID-19 boli vyvinuté v priebehu jedného roka, pričom rekordmanom v tomto smere boli doteraz očkovacie látky proti parotitíde, ľudovo nazývanej príušnice alebo mumps. Tie vedci vyvinuli za štyri roky.

Avšak existuje niekoľko logických vysvetlení, prečo sa to stihlo tak rýchlo. V prvom rade vedci nezačínali od nuly, výskumu koronavírusov sa venujú už roky. Núdza nebola ani o financie, vzhľadom na pandémiu mnohé spoločnosti či štáty prispeli výskumu štedrými sumami.

Vakcína, proces schvaľovania
Proces schvaľovania vakcín, konkrétne rozdiel medzi inými vakcínami a tou proti ochoreniu COVID-19. Foto: Ministerstvo zdravotníctva SR

Problém býva aj s dobrovoľníkmi, ktorí by boli ochotní sa klinických skúšok zúčastniť, no keďže množstvo ľudí, u ktorých ochorenie prepuklo alebo sa u nich potvrdila prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 je vo svete vysoké, aj tento častý „problém“ sa ľahko odstránil.

Zároveň sa jednotlivé fázy klinických skúšok vzhľadom na mimoriadnu situáciu mohli vykonávať súčasne a nemuselo sa čakať na to, kým sa jedna fáza ukončí, aby sa mohla začať ďalšia.

2. Vakcína proti COVID-19 zmení moju DNA

Podobne ako pri mRNA vakcínach, ani vektorové vakcíny neobsahujú živý koronavírus. Obsahujú len jeho konkrétny gén, ktorý predstavuje akýsi návod pre bunky, na základe ktorého si dokážu vyrábať charakteristický výbežok koronavírusu, takzvaný „spike“ proteín.

„Tento gén je uložený v adenovíruse, pomocou ktorého prenikne do bunky. Adenovírusy sú bežne sa vyskytujúce vírusy, ktoré spôsobujú príznaky podobné chrípke. Vo vakcíne sú modifikované a nemôžu spôsobiť infekciu, slúžia len na „dopravu“ génu koronavírusu do bunky,“ uvádza Ministerstvo zdravotníctva SR.

Bunka si na základe tohto génu s návodom na výrobu „spike“ proteínu začne vyrábať kópie „spike“ proteínov, ktoré aktivujú imunitný systém. Telo a imunitný systém sa takto naučia bojovať proti koronavírusu a neskôr si dokážu poradiť aj so skutočným koronavírusom.

mRNA vakcína však nie je integrovaná do našej DNA. Keď dá bunkám svoje pokyny, rozdelí sa a v podstate rozpadne. V skutočnosti mRNA nedosiahne ani jadro bunky, kde sa nachádza naša DNA. Zmena DNA je u človeka stále veľmi náročná a špecifická udalosť.

3. Vďaka vakcíne ochoriem na COVID-19

Už z odpovede na predchádzajúce tvrdenie je jasné, že žiadne vakcíny živý vírus neobsahujú. „Nie, ľudia sa schválne neinfikujú, to by už asi od druhej svetovej vojny asi nikto vo vyspelom svete neurobil,“ vysvetlil pre portál vZdravotníctve.sk lekár Peter Celec.

Vedec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave dal teda jasne najavo, že takýto postup je už dávno prekonaný. Akékoľvek vedľajšie účinky, bolesť hlavy či zimnica, sú dôsledkom imunitnej odpovede, nie infekcie.

4. Vakcína proti COVID-19 obsahuje mikročip

Väčšina konšpiračných teórií sa spolieha aspoň na nejaký „dôkaz“, video či článok, ktorý často obsahuje ovplyvnený experiment. Jeho úlohou je dokázať na ojedinelom príklade pravdivosť nejakého zavádzajúceho tvrdenia.

Pri tvrdení o tom, že akákoľvek vakcína obsahuje mikročip, ktorý sa očkovaním dostane do mozgu, aby mohla ľudí sledovať či kontrolovať, by ste však takýto dôkaz hľadali márne. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by niektorá z vakcín proti COVID-19 obsahovala mikročip.

Napriek tomu podľa amerického prieskumu z minulého roka, ktorého sa zúčastnilo 1 640 ľudí, až 28 percent opýtaných verí, že Bill Gates plánuje takýmto spôsobom sledovať populáciu. Tento cieľ by pritom „splnil“ vďaka mobilným telefónom.

Niektorí konšpirátori sa zase domnievajú, že vakcína obsahuje niečo ako identifikačné štítky pozostávajúce z rádiového transpondéra, rádiového prijímača a vysielača. Nie je však možné zmenšiť tieto komponenty na tak malú veľkosť, aby sa zmestili cez koniec ihly.

5. Vakcíny proti COVID-19 môžu spôsobiť neplodnosť

Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by vakcíny proti ochoreniu COVID-19 ovplyvňovali plodnosť, ani o tom, že by boli schopné akýmkoľvek spôsobom ohroziť budúce tehotenstvo. Túto fámu ma na svedomí doktor Wolfgang Wodarg.

Tento nemecký politik a lekár, ktorý zanechal lekársku prax ešte v roku 1994, je tiež bývalým zamestnancom spoločnosti Pfizer. Wodarg sa obával, že vakcína spustí imunitnú reakciu nielen proti vírusu SARS-CoV-2, ale aj proti proteínu nazvanému syncytín-1.

Syncytín-1 je nevyhnutný na to, aby placenta zostala pripojená k maternici počas tehotenstva. Aj keď „spike“ proteín, ktorý sa má po očkovaní vytvárať, má so syncytínom-1 spoločných niekoľko aminokyselín, zďaleka si nie sú také podobné, aby si ich vedel imunitný systém zameniť.

6. Vakcíny proti COVID-19 obsahujú fetálne tkanivo

Ťažko povedať, ako vznikla teória antivaxerov o tom, že vakcíny obsahujú fetálne tkanivo. Zber a použitie buniek získaných z ľudského plodu po potrate má dlhú históriu v lekárskej vede, v súčasnosti sa využíva hlavne vo výskume.

Genetika je totiž kľúčom k pochopeniu normálnej aj abnormálnej ľudskej biológie, od vrodených chorôb, cez rakovinu a takmer všetky hlavné ľudské ochorenia a poruchy. Najmä kmeňové bunky sú pre mnohých vedcov nevyčerpateľným zdrojom informácií.

Ani vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ani iná vakcína však neobsahujú tkanivo z ľudských plodov. Pre BBC to potvrdil aj doktor Michael Head, výskumník z Univerzity v Southamptone, „v žiadnom procese výroby vakcíny sa nepoužívajú žiadne bunky plodu“.

Na záver treba povedať, že je fascinujúce, ako na jednej strane niektorí antivaxeri a konšpirátori pochybujú o tom, že veda bola schopná vyvinúť vakcínu za rok, no na strane druhej nemajú problém uveriť technologickým riešeniam, ktoré sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Celec
Firmy a inštitúcie Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK v BratislaveWHO Svetová zdravotnícka organizácia