Napriek tomu, že človek prekonal ochorenie COVID-19, odborníci odporúčajú, aby absolvoval očkovanie. Dôvod, prečo tak urobiť, je hlavne ten, že vírusom SARS-CoV-2 sa aj vyliečený človek môže nakaziť viackrát.
Imunitná ochrana po prekonaní ochorenia trvá prinajlepšom iba niekoľko týždňov alebo mesiacov, niektorí ľudia dokonca nemajú takmer žiadne protilátky ani čerstvo po chorobe.
Očkovať proti COVID-19 sa môžu ďalší Slováci, vakcínu vám dajú už po 7 alebo 14 dňoch od prekonania ochorenia
„Mnoho ľudí má veľmi malú nálož vírusu, ktorý možno ani neindukoval dlhodobú imunitnú odpoveď. Tí sú úplne nechránení,“ upozorňuje lekár a vedec Peter Celec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Vakcináciu pred prirozdenou imunitou odporúčal vo februárovom rozhovore pre portál vZdravotníctve.sk aj virológ Boris Klempa.
Viac o téme: Koronavírus
„Po prekonaní infekcie je medzi jednotlivcami obrovská variabilita v sile imunitnej odpovede. Vakcína aj vďaka dvom dávkam a definovanému množstvu prináša určitú konzistentnosť, kvalitu imunitnej odpovede a hlavne aj dlhšiu trvácnosť,“ zdôvodnil.
Rôzne reakcie
O tom, aký veľký je rozdiel v imunitnej odpovedi po prekonaní ochorenia a očkovaním, sa nedávno presvedčil aj tím vedcov zo Spojených štátov, ktorý svoju zatiaľ ešte odborne neposúdenú štúdiu publikoval v rámci platformy medRxiv.
Ešte v decembri 2019, keď sa vírus SARS-CoV-2 prvýkrát objavil v čínskom Wu-chane, sa zistilo, že táto infekcia môže spôsobiť mierne ochorenie, ale aj akútne respiračné ťažkosti, závažné kardiovaskulárne komplikácie, multiorgánové zlyhanie až smrť.
Rekonštrukcia začiatku COVID pandémie. Šanca, že z toho bude epidémia, bola veľmi malá
Vedci preto začali skúmať imunitnú odpoveď organizmu na prítomnosť koronavírusu. Štúdie preukázali, že veľká časť pacientov s COVID-19 má lymfopéniu, ktorá je definovaná ako menšia ako normálna hladina krvných lymfocytov.
Ďalej sa zistilo, že zmeny v hladine a aktivite špecifických imunitných buniek ovplyvňujú klinické prejavy u pacientov s COVID-19. U zotavených pacientov boli pozorované silné reakcie B a T-buniek spolu s odpoveďou neutralizujúcich protilátok.
Spike proteín
Kvôli svojej významnej úlohe pri „vstupe“ vírusu do hostiteľských buniek je glykoproteín na obale vírusu SARS-CoV-2 považovaný za najimunogénnejšiu zložku. Vďaka tomu je takzvaný spike proteín primárnym cieľom, na ktorý sa vedci zamerali pri vývoji vakcín.
Štúdie skúmajúce imunitu preukázali, že prirodzená infekcia aj očkovanie indukujú silnú ochrannú imunitnú reakciu proti spike proteínu. Aký je však v „sile“ imunitnej odpovede rozdiel? A je vôbec nejaký? Ukázalo sa, že je, a to dosť veľký.
Americkí vedci kvôli sekvenovaniu RNA vírusu odobrali vzorky krvi od piatich pacientov s diagnostikovaným ochorením COVID-19, troch jedincov zaočkovaných vakcínou od konzorcia Pfizer a BioNTech a dvoch jedincov bez infekcie aj bez očkovania.
Zistili, že medzi ich imunitnými odpoveďami je zásadný rozdiel. Imunitná odpoveď vyvolaná vakcínou je spojená hlavne s klírensom vírusu, teda s vymiznutím vírusovej RNA z telesných tekutín pacienta, ako aj s vyvinutím ochrannej imunity.
Vyššie riziko
Imunitná reakcia v prípade infekcie vírusom SARS-CoV-2 významne zvyšuje riziko vzniku zápalu, a tiež imunopatologickej reakcie.
Zápal hrá pri hojení zásadnú úlohu, ale chronický zápal môže zvyšovať riziko vzniku rôznych chorôb vrátane niektorých druhov rakoviny, reumatoidnej artritídy, aterosklerózy, paradentózy a sennej nádchy.
Ani po prekonaní COVID-19 ste ešte nevyhrali. Tri štvrtiny pacientov majú následky a pol roka "po" vyššie riziko smrti
Imunopatologických reakcií je takisto niekoľko typov, najčastejšie sa hovorí o alergickej reakcii. V tomto prípade však ide o reakciu vyvolanú protilátkami proti antigénom lokalizovaných na bunkových povrchoch.
V organizme však normálne nie je dovolená tvorba protilátok, ktoré by reagovali s antigénom na povrchu vlastných buniek. „Štúdie jasne ukazujú, že imunita získaná po vakcinácii schválenými vakcínami je oveľa lepšia, ako po prekonaní COVID-19,“ vysvetľuje Celec.
Iné problémy
Upozorňuje však na iné problémy. „Jediné, čo je otázne, je počet dávok. Existuje štúdia, ktorá ukázala, že tí, čo COVID prekonali a protilátky majú, tak im zrejme stačí jedna dávka,“ uviedol pre portál vZdravotníctve.sk.
Dodáva ale, že jasné odporúčanie v tomo smere zatiaľ nebolo schválené, a to pravdepodobne práve preto, že pri dvoch dávkach existuje istota vybudovanej imunitnej ochrany.
Na očkovanie proti COVID-19 sa už môžu prihlásiť ľudia nad 16 rokov. Ktorú vakcínu dostanú a aké sú s ňou skúsenosti
„Zdá sa ale, že na Slovensku budeme mať onedlho oveľa väčší problém. Ak sa veľká časť obyvateľstva nechce dať zaočkovať a deti zatiaľ neočkujeme, tak to bude znamenať, že pandémiu tak skoro nedostaneme pod kontrolu, aj keď to možno teraz chvíľu bude tak vyzerať,“ doplnil Celec.
Ako to bude s deťmi sa uvidí. Konzorcium Pfizer/BioNTech požiadalo minulý týždeň Európsku liekovú agentúru (EMA) o schválenie svojej vakcíny proti koronavírusu aj pre deti vo veku od 12 do 15 rokov.
