Ako by švédsky recept na koronavírus zabral na Slovensku? Spýtali sme sa odborníka

Rúška
Ilustračné foto Ilustračné foto: SITA/(Peter Klaunzer/Keystone via AP)

Väčšina štátov počas prvej vlny koronavírusu pristúpila k tvrdým opatreniam, medzi nimi aj Slovensko. Na rozdiel od nás Švédsko proti pandémii bojuje miernymi opatreniami, ktoré síce vyústili do vysokého počtu úmrtí, ale na strane druhej aj k pomerne nízkemu množstvu nakazených.

Ak túto krajinu s počtom obyvateľov 10,23 miliónov (údaj z roku 2019) porovnáme so susednou Českou republikou s veľmi podobným počtom obyvateľov 10,69 miliónov (údaj z roku 2020) a zameriame sa na celkový počet nakazených či úmrtí, okamžite vidíme značný rozdiel.

Zatiaľ čo Švédi k dnešnému dňu evidujú 124-tisíc prípadov ochorení na koronavírus, Česi ich majú takmer trojnásobok (342-tisíc). Avšak, čo sa týka úmrtí, lepšie sú na tom naši susedia. Počet úmrtí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 v Českej republike je aktuálne 3 429, Švédi evidujú až 5 938 takýchto prípadov. Čo spôsobilo tento rozdiel?

Mierne opatrenia

Švédske úrady ešte v prvej vlne pandémie odporučili obyvateľom, aby sa sociálne dištancovali. Školy, bary a reštaurácie ostali otvorené a zakázané boli len stretnutia viac ako 50 ľudí. Švédi neprijali rozsiahle obmedzenia pohybu či hospodárstva a spoľahli sa na „zmysel občianskej povinnosti“ svojich občanov.

„Ich prístup je určite veľmi zaujímavý a v mnohom inšpiratívny. Tou základnou myšlienkou je, že od začiatku volili opatrenia tak, aby boli verejnosťou akceptovateľné aj dlhodobejšie. Boli teda miernejšie ako v množstve iných krajín, ale na druhej strane ich konzistentne dodržiavali aj počas leta, kedy väčšina krajín práve pod ťarchou mimoriadne striktných opatrení z jari opatrenia uvoľňovala,“ reaguje na neštandardný postup Švédov vedúci Oddelenia ekológie vírusov vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV Boris Klempa.

Experiment Andersa Tegnella

Ústrednou postavou švédskej stratégie sa stal Anders Tegnell z národného Úradu verejného zdravotníctva. Tegnell sám sa však v médiách počas leta niekoľkokrát vyjadril, že ak by sa s chorobou potýkali znova, „vediac presne to, čo o nej vieme teraz, myslím, že by sme sa rozhodli, že urobíme niečo medzi tým, čo urobilo Švédsko a tým, čo urobil zvyšok sveta“.

Keď sa Tegnella začiatkom júna v švédskom rozhlase opýtali, či ho vysoký počet obetí donútil prehodnotiť jeho teóriu, epidemiológ odpovedal „áno, rozhodne“.

Čo si o tom myslí virológ zo Slovenskej akadémie vied? Ako povedal pre portál vZdravotníctve.sk, nedá sa jednoznačne povedať, že by švédska cesta bola zásadne úspešnejšia. Zdôvodňuje to tým, že počas jarnej vlny mali v krajine takmer 6 000 úmrtí, čo je ešte stále v prepočte na počet obyvateľov jedna z najhorších bilancii v Európe po Belgicku, Španielsku, Veľkej Británii a Taliansku.

 „Navyše, v súčasnosti počty nových prípadov výrazne stúpajú aj vo Švédsku, už výrazne prevyšujú hodnoty z jari a zdá sa, že aj počty úmrtí už pomaly stúpajú, aj keď sú ešte stále relatívne nízke,“ dodáva Klempa.

Imunita stáda

Napriek tomu si unikátny švédsky prístup často berú za príklad odporcovia opatrení, ktoré zaviedla väčšina sveta. Odvolávajú sa aj na teóriu imunity stáda, ktorú odborníci väčšinou predkladajú v rámci podpory vakcinácie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) funguje imunita stáda ako ochrana pre širokú verejnosť.

Koronavírus vo Švédsku
Švédi síce zaviedli miernejšie opatrenia, ale na druhej strane ich konzistentne dodržiavali aj počas leta. Foto: SITA/Stina Stjernkvist/TT News Agency via AP, File

Ak je niekto očkovaný, je veľmi pravdepodobné, že bude chránený proti cieľovej chorobe. Avšak, nie všetci môžu byť očkovaní. Ľudia, ktorí majú oslabený imunitný systém, napríklad vplyvom rakoviny či HIV, alebo majú závažnú alergiu na niektoré zložky vakcíny, očkovaní byť nemôžu.

Môžu však byť naďalej chránení, a to práve vďaka imunite stáda. Keď je v komunite zaočkovaných dostatok ľudí, patogén ťažko cirkuluje, pretože väčšina ľudí, s ktorými sa stretáva, je imúnna. Čím viac ľudí je teda očkovaných, tým je menšia pravdepodobnosť, že sa ľudia, ktorí nemôžu byť zaočkovaní, nakazia škodlivým patogénom.

Hrdina švédskej verejnosti

O imunite stáda sa však v súvislosti so švédskymi opatreniami hovorí v inom zmysle. Laicky povedané, ak vírus chytí väčšina Švédov, obyvateľstvo tejto krajiny získa voči tejto chorobe imunitu a ochranu pred ďalšími vlnami koronavírusu. Kontroverzný epidemiológ sa však voči uplatneniu tejto teórie bráni.

Svoj experiment presadil najmä preto, lebo od začiatku považoval lockdown za prehnaný prístup. Pre ekonomický denník Financial Times sa vyjadril, že je to rovnaké riešenie ako „pomocou kladiva zabíjať muchu“.

Mnohí Švédi názor ich štátneho epidemiológa uvítali, pretože sa ukázalo, že iné krajiny opatreniami výrazne trpia, nehovoriac o obyvateľoch. Zo 64-ročného švédskeho lekára, ktorý dovtedy na svojom oddelení, rovnako ako väčšina hlavných hygienikov v Európe, zbieral akurát tak dáta o verejnom zdraví, sa zrazu stal hrdina milovaný švédskou verejnosťou.

Vysoký počet úmrtí sa však rozhodne nepáčil miestnym expertom. „Predovšetkým treba povedať, že okolo tzv. švédskej cesty koluje veľa mýtov. Vôbec sa nedá povedať, že by sa Švédsko vydalo cestou vytvárania kolektívnej imunity alebo tzv. premorovania a cielene nerobilo opatrenia. Švédsko opatrenia robilo a neustále robí,“  zdôrazňuje Klempa.

Boj s veternými mlynmi

Populistickí švédski demokrati Tegnella napriek tomu vyzvali, aby rezignoval, konkrétne po tom, čo zomreli tisíce starších ľudí v domovoch dôchodcov. Práve tieto úmrtia urobili zo Švédska krajinu s piatou najvyššou mierou úmrtnosti na obyvateľa v Európe, teda päťkrát vyššou ako v susednom Dánsku a asi desaťkrát vyššou ako v Nórsku či Fínsku.

Anders Tegnell
Ústrednou postavou švédskej stratégie boja proti pandémii koronavírusu sa stal Anders Tegnell z národného Úradu verejného zdravotníctva. Foto: SITA/Claudio Bresciani/TT via AP, File

Tegnell na margo svojich rozhodnutí uviedol: „Na začiatku sme sa veľa rozprávali o udržateľnosti a myslím si, že to je niečo, čo sa nám podarilo. A tiež trochu odolať rýchlym opatreniam a uvedomiť si, že to nebude ľahké, nebude to krátkodobá záležitosť a nebude sa to dať napraviť jedným druhom opatrenia. Vidíme chorobu, ktorej budeme musieť v budúcnosti dlho odolávať a musíme si preto vybudovať systémy.“

Rúška neodporúčame

Napriek tomu, že školy či fitnescentrá ostali otvorené a Švédsko je jednou z mála krajín, ktorá neodporúča na verejnosti nosiť rúško, určité opatrenia platia aj tu. Švédi prestali cestovať a aj keď sa hotely a reštaurácie možno nezatvorili, zaznamenali výrazné ekonomické straty.

Špeciálne značenie v supermarketoch, ktoré ľuďom ukazuje, kde majú stáť či podrobné obmedzenia v reštauráciách, pokiaľ ide o počet osôb, to všetko má podľa Tegnella veľký význam. „Skutočne sme sa pokúsili zamerať sa hlavne na miesta, o ktorých sme vedeli, že budú nebezpečné, vstup do predajne s hudbou nespôsobí infikovanie stoviek ľudí,“ povedal pre Financial Times.

Švédsky experiment na Slovensku?

Švédi možno tento model ustáli, no podarilo by sa to aj ostatným štátom? Podarilo by sa autoritám zabrániť takým stratám na životoch, akým museli čeliť Švédi?

Boris Klempa zo SAV má v tejto otázke jasno. V tejto chvíli si nemyslí, že by švédska cesta mohla byť pre Slovensko lepšia. Treba brať podľa neho do úvahy špecifiká jednotlivých krajín. „Vo Švédsku bolo množstvo opatrení dodržiavaných aj napriek tomu, že boli len doporučované a nie striktne prikazované. Vysoká dôvera obyvateľstva je teda pre ich cestu kľúčová,“ uviedol.

Zároveň dodal, že navyše, prísne opatrenia na Slovensku do veľkej miery súvisia s potrebou chrániť naše veľmi zraniteľné zdravotníctvo. „Cena za miernejšie opatrenia či dokonca za cestu ,premorovaniaʻ by teda v našom prípade bola až príliš vysoká,“ uzavrel.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Anders TegnellBoris Klempa
Firmy a inštitúcie Biomedicínske centrum SAVFinancial TiemsÚrad verejného zdravotníctvaWHO Svetová zdravotnícka organizácia