Ako vidia celoplošné testovanie na COVID-19 odborníci? Plán vlády má limity

Antigénové testy
Ilustračné foto: SITA/(AP Photo/Bernat Armangue)

Otestovať na COVID-19 celý národ je naozaj originálny nápad, ale má háčik. Podrobnosti k testovaniu ešte nie sú známe a 31. október, kedy má celá akcia odštartovať, sa blíži závratnou rýchlosťou.

K celoplošnému testovaniu Slovákov sa po medializácii plánu vlády vyjadrili viacerí vedci, ktorí poukázali na úskalia a problematické body takejto operácie.

Neodhalia množstvo nakazených ľudí

Epidemiologička Alexandra Bražinová vidí v nápade niekoľko problémov. Ide najmä o nižšiu citlivosť antigénových testov v porovnaní s PCR testami a teda aj množstvo falošne negatívnych osôb, ktoré testy neodhalia.

„Ak je cieľom takéhoto plošného testovania ,vychytať‘ všetkých pozitívnych, toto sa nepodarí,“ myslí si epidemiologička. Ako spresnila na svojom profile na sociálnej sieti, akcia bude musieť zahŕňať veľmi veľa odberových miest a zaškolených ľudí.

Podľa epidemiologičky by malo väčší zmysel urobiť laboratórne PCR testovanie na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva, prípadne v regiónoch.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Logistika bude náročná

Logistika plánovej operácie bude náročná, predpokladá biochemik Pavol Čekan. Výzvou je predovšetkým dostatočný počet personálu, odberových miest a tiež potreba zabrániť kontamináciám či šíreniu infekcie.

Mnohí tvrdia, že antigénový test zachytáva tých infekčných, najviac infekčných. To práveže nevieme, či tých najviac. Ale nezachytí všetkých infekčných, ktorí dokážu infekciu šíriť ďalej. Koľko, to znova presne nevieme,“ vyjadril sa výskumník k slovám premiéra, že testy zachytia zhruba 30 percent infekčných ľudí.

Doplnil, že antigénové testy nezachytávajú signifikantné percento pozitívnych infekčných osôb, pretože mnohé odborné diskusie končia konštatovaním, že najlepšia cesta je kombinácia antigénových testov s PCR testami. Na plošný skríning sa však antigénové testy neodporúčajú.

Podľa Čekana máme k dispozícii málo vstupných dát na zhodnotenie úspešnosti plošného testovania, nie je však proti tomu, aby sme ho vyskúšali.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Problémom môžu byť aj falošne pozitívne výsledky

Ako na Facebooku upozornil matematik Richard Kollár, problémom testov môže byť ich nižšia senzitivita a vyššia špecificita. V praxi sa môže stať, že testy identifikujú ako pozitívnych aj množstvo ľudí, ktorí v skutočnosti nie sú nositeľmi vírusu SARS-CoV-2.

Antigénové testy totiž môžu mať vyššie skóre tzv. falošnej pozitivity a pri veľmi veľkej vzorke populácie by mohlo ísť o relatívne vysoký počet ľudí, ktorí sa dozvedia nesprávny výsledok.

Navrhujem testovať len tie regióny, kde je odhadovaná prevalencia (t. j. odhadovaný súčasný počet neidentifikovaných infikovaných) dostatočne vysoká vzhľadom na reálne odhadovanú špecificitu použitých testov. To sú tie regióny budúci víkend, kde toto testovanie naozaj má veľké opodstatnenie, ale možno je kandidátov dnes už viacero. Dokážeme tam aj pomerne ľahko zabezpečiť dostatočné ľudské zdroje,“ uviedol Kollár v poslednom statuse na sociálnej sieti.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Podľa Mikasa môže testovanie ovplyvniť vývoj pandémie

Podľa hlavného hygienika SR Jána Mikasa by mohlo celoplošné testovanie ovplyvniť ďalší vývoj pandémie na Slovensku. Môže totiž identifikovať tisíce nakazených ľudí, ktorých sa doteraz nepodarilo zachytiť.

Testovanie má prebehnúť v gescii Ozbrojených síl SR a Mikas ľudí vyzval, aby sa ho zúčastnili.

„Uvedomujeme si, že pôjde o veľmi zložitý a náročný proces. Vnímame výzvy v oblasti logistiky, krátkosť času na prípravu, právne úskalia a ďalšie nevyhnutné úlohy, ktoré je treba okamžite riešiť. Budeme maximálne súčinní v rámci našich možností a kapacít,“ dodal hlavný hygienik.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Detaily hromadného testovania nie sú známe

Z odpovede ÚVZ SR však vyplynulo, že ani sama hygiena zatiaľ nepozná detaily o tom, ako testovanie prebehne a čo bude nasledovať po ňom: „Celoplošné testovanie sa v súčasnosti pripravuje, detaily budú známe postupne.“

Vláda zatiaľ nespresnila, akým spôsobom budú odbery prebiehať, či má na realizáciu projektu dostatok kvalifikovaných pracovníkov, aby nedošlo k chybnému výsledku a či sa na miestach odberu nebudú zgrupovať masy potenciálne infekčných ľudí.

Takisto nie je známe, ako sa testované osoby dozvedia výsledok testu na COVID-19 a či má hygiena v prípade pozitívneho výsledku desiatok tisíc ľudí dostatok pracovníkov na trasovanie kontaktov všetkých potenciálne nakazených, alebo či bude potrebné výsledok testu potvrdiť aj PCR testom.

Zatiaľ nie je jasné ani to, či bude účasť na testovaní povinná.

Zúčastnili by ste sa celoplošného testovania na COVID-19, keby nebolo povinné?

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alexandra BražinováJán MikasPavol Čekanrichard-kollar
Firmy a inštitúcie Ozbrojené sily SRÚrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ)