Analytička zdravotníctva Lucia Grajcarová: Na vyšetrenie u psychiatra pacient v priemere čaká sedem týždňov

Lucia Grajcarová
Analytička Lucia Grajcarová: „Chýbajú psychiatri, najmä pre deti a seniorov. Nedostatok psychiatrov spôsobuje, že sú preťažení, nemôžu sa pacientovi dostatočne venovať. Neakútni pacienti čakajú na ambulantnú liečbu v priemere vyše sedem týždňov, niekedy mesiace.“ Foto: archív L. Grajcarovej

Slovensko zaostáva vo financovaní liečby duševných porúch a dostatok pozornosti nevenuje ani ich prevencii. Vo svojej štúdii to konštatuje analytička Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR Lucia Grajcarová.

Kým rozvinuté krajiny investujú 6 až 7 percent zo svojich celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť o ľudí s duševnou poruchou, Slovensko iba 3 percentá. V ideálnom prípade by tieto výdavky mali byť o 170 až 230 miliónov eur vyššie.

„Duševné poruchy výrazne predražujú zdravotný a sociálny systém a znižujú výkonnosť ekonomiky,“ tvrdí v štúdii analytička pre oblasť zdravotníctva, podľa ktorej je vyše polovica ľudí s duševnou poruchou v produktívnom veku.

Duševnú poruchu mal každý deviaty Slovák

Jednou alebo viacerými duševnými poruchami trpel v roku 2017 každý deviaty obyvateľ Slovenska, pričom najviac prevažovali úzkostné poruchy. Závažnosť situácie odzrkadľuje aj analýza priznaných invalidných dôchodkov. Po muskoskeletálnych a onkologických ochoreniach sú treťou príčinou ich poberania práve duševné poruchy, a to najmä u mladých ľudí vo veku od 19 do 39 rokov.

Podľa štatistík sa úzkostné poruchy týkajú asi 4 percent obyvateľov, po nich nasledujú poruchy spojené so škodlivým užívaním alkoholu a depresie. Reálne počty chorých sú však pravdepodobne oveľa vyššie.

Drvivá väčšina chorých sa nelieči

Podľa štúdie epidemiologičky Alexandry Bražinovej sa na Slovensku nelieči až 84 % ľudí s úzkostnou poruchou, 80 % ľudí závislých na alkohole a 67 % ľudí s depresívnou poruchou. Dôvodom je horšia dostupnosť liečby, stigmatizácia duševných chorôb, strach z predsudkov zo strany okolia alebo pobytu v nemocnici. Zároveň pre nedostatočné povedomie mnohí pacienti, ale aj lekári, nevedia rozoznať duševnú poruchu. Snažia sa nájsť fyziologickú príčinu problémov. Pacienti chodia z vyšetrenia na vyšetrenie, pričom na možnosť odporučiť psychológa či psychiatra si nikto nespomenie,“ približuje Lucia Grajcarová.

Užívame oveľa viac návykových liekov na úzkosť

Podľa analytičky štatistiky zrejme zachytávajú len časť chorých, pretože v porovnaní s inými krajinami máme lepší priemer vo výskyte duševných porúch. Výnimkou je len závislosť na alkohole.

Je pravdepodobné, že práve v našej časti Európy je viac ľudí s poruchami, ktorí sa neliečia. Pri závažnejších poruchách, napríklad schizofrénii, ktorú nejde skryť, sa medzinárodne veľmi nelíšime. Zároveň máme výrazne vyššiu spotrebu liekov na úzkosť ako mnohé krajiny s vyšším výskytom úzkostných porúch. Je to jedna z indícií, že skutočný výskyt týchto porúch je oveľa vyšší aj u nás,“ hodnotí Lucia Grajcarová.

Spotreba liekov na úzkosť je u nás dokonca najvyššia spomedzi krajín OECD, ktoré majú porovnateľné dáta. Až 70 percent z nich tvoria návykové benzodiazepíny, ktoré mnohí pacienti užívajú neprimerane dlho. Bezpečnejšou alternatívou pri úzkostných poruchách by mohli byť aj antidepresíva, ktorých spotreba je, naopak, nižšia.

Chýbajú psychiatri aj psychológovia

Jednou z príčin poddiagnostikovanosti duševných porúch je aj nedostatok odborníkov a slabšia dostupnosť psychiatrickej zdravotnej starostlivosti.

Chýbajú psychiatri, najmä pre deti a seniorov. Nedostatok psychiatrov spôsobuje, že sú preťažení, nemôžu sa pacientovi dostatočne venovať. Neakútni pacienti čakajú na ambulantnú liečbu v priemere vyše sedem týždňov, niekedy mesiace. Veľmi chýbajú psychológovia, ktorí by poskytovali potrebnú psychoterapiu. Mali by sme odstrániť bariéry pre ich vstup do zdravotníctva a zaviesť aj jednoduchšie formy psychoterapie, ktorú môžu vykonávať aj iní zdravotníci,“ navrhuje expertka.

Investícia do prevencie by mala byť prioritou

Grajcarová dodáva, že cieľom jej štúdie bolo poukázať na rozsah problematiky duševného zdravia v kontexte verejných financií. Zároveň by štúdia mohla byť podkladom na vypracovanie stratégie reformy zdravotnej starostlivosti.

Kľúčové je investovať do prevencie porúch a podpory duševného zdravia. V štúdii uvádzame množstvo programov, ktoré majú cieliť na jednotlivé skupiny obyvateľstva. Najúčinnejšie je podporiť emocionálne a sociálne zručnosti u detí a výchovné zručnosti rodičov. V liečbe je potrebné vybudovať komunitnú starostlivosť, ako sú centrá duševného zdravia alebo mobilné jednotky. Mali by sme zvýšiť počet psychiatrov a psychológov, najmä pre deti a seniorov. Zároveň potrebujeme zvýšiť využívanie psychoterapie ako účinnej liečebnej metódy,“ uzatvára analytička Útvaru hodnoty za peniaze.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe lucia-grajcarova
Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SRÚtvar hodnoty za peniaze