Analytik Matej Horňák: Priemerný Slovák stráca osem zdravých rokov života

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
nemocnica, pacientka
71-ročná pacientka bola infekčná rekordných 70 dní. Lekári zostali zaskočení Foto: ilustračné, Getty Images

Jednou z najväčších výziev zdravotníckych systémov krajín strednej a východnej Európy je vysoká miera odvrátiteľnej úmrtnosti. Poukázal na to analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Obyvatelia týchto krajín sa vyznačujú zvýšenou spotrebou alkoholu či cigariet, a to aj medzi tínedžermi, a nižšou mierou prevencie.

„Odstránenie týchto zlozvykov, vyššia miera očkovania, digitalizácia či účinná motivácia mladých lekárov ostať na Slovensku je nevyhnutným predpokladom na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti a zvýšenie počtu rokov prežitých v zdraví,“ uviedol Horňák.

Vysoká úmrtnosť na rakovinu a srdcovo-cievne choroby

Analytik upozornil, že roky prežité v zdraví nie sú závislé iba od úrovne výdavkov danej krajiny na zdravotnú starostlivosť. Krajiny strednej a východnej Európy majú podstatne vyššiu úmrtnosť na choroby obehovej sústavy a rakovinu. Mnohým z týchto prípadov by sa pritom dalo vyhnúť alebo by sa dali účinne liečiť, ak by sa zistili v skorom štádiu.

Ako Horňák doplnil, prevencia chorôb by sa zlepšila napríklad cez vyššiu intenzitu skríningu. „Zatiaľ čo 50-ročný človek v Nemecku alebo Francúzsku môže očakávať, že bude žiť ďalších 20 rokov v zdraví, v strednej a východnej Európe sa očakávaný počet zdravých rokov po päťdesiatke pohybuje od 17 rokov v Česku alebo Poľsku po iba 12 rokov na Slovensku,“ konštatoval.

Taktiež miera zaočkovania proti chrípke, ktoré je dobrovoľné, je pri najzraniteľnejšom obyvateľstve nad 65 rokov výrazne nižšia. V prípade Maďarska je to 27 percent, Slovensko, Poľsko aj Rumunsko evidujú okolo 10 percent.

Systém môže odľahčiť aj digitalizácia

Výrazne za úrovňou západných krajín je v krajinách strednej a východnej Európy tiež zamestnanosť v sektore zdravotníctva a sociálnych služieb. „Hovoríme nielen o starnúcom obyvateľstve, ale aj personále, kedy 25 až 45 % doktorov je v tomto regióne starších ako 55 rokov,“ doplnil analytik.

To je však podľa neho dôsledkom aj výraznej migrácie mladých lekárov do západnej Európy, kde nachádzajú kvalitnejšie vybavenie aj vyššie mzdové ohodnotenie.

Zdravotný systém by podľa Horňáka mohla odľahčiť aj digitalizácia. Môže odbúrať záťaž personálu či motivovať ľudí k prevencii, ale zároveň ponúknuť možnosť efektívnej a adresnej zdravotnej starostlivosti.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Matej Horňák
Firmy a inštitúcie Slovenská sporiteľňa