Ani po prekonaní COVID-19 ste ešte nevyhrali. Tri štvrtiny pacientov majú následky a pol roka "po" vyššie riziko smrti

Kašeľ, kýchanie, nákaza
Ilustračné foto: Getty Images www.gettyimages.com

Viac ako 75 percent pacientov má po prekonaní COVID-19 následky, ako uvádza Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED. Ochorenie COVID-19 pritom nepostihuje len pľúca, ide o systémové ochorenie.

Koronavírusová infekcia môže okrem pľúc poškodiť aj srdcový sval, cievy, narušiť zrážanie krvi či spôsobiť tromboembolizmus. Poškodený môže byť aj centrálny nervový systém, pečeň, pankreas či obličky.

Podľa najnovšej štúdie dokonca tí, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali, pričom sa to týka aj nehospitalizovaných pacientov, majú zvýšené riziko úmrtia v priebehu šiestich mesiacov po diagnostikovaní.

Nepodceňovať situáciu

PostCOVIDový syndróm je stav, ktorého príznaky prichádzajú po akútnej fáze ochorenia ako následok postihnutia týmto ochorením, zatiaľ čo v prípade dlhého COVIDu ide o pretrvávajúcu infekciu stále prítomnú v organizme.

V oboch prípadoch môžu byť následky veľmi vážne a netreba ich podceňovať.

Viac o téme: Koronavírus

„V akútnom štádiu môžu vzniknúť rôzne ochorenia a prejavy ako bolesti hlavy, veľmi zriedkavo epileptické záchvaty či dokonca zápal mozgu,“  uvádza doktor Ján Benetin z neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Ružinove.

Potvrdil tiež, že zaznamenávajú aj nárast pacientov s depresiami, úzkostnými stavmi či posttraumatickými stresovými poruchami po prekonaní ťažkého priebehu ochorenia.

Pacienti rovnako prichádzajú so zápalmi čreva z dôvodu dlhodobej antibiotickej liečby. Značnú časť z nich tvoria tí s novozisteným alebo doteraz nezisteným diabetom, ktorého existenciu možno vysvetliť v súvislosti s užívaním kortikosteroidnej liečby.

Rozsiahla štúdia

Americkí vedci z Washington University School of Medicine v najnovšej rozsiahlej štúdii prišli na ešte závažnejšie následky ochorenia COVID-19. Nesústredili sa pritom iba na konkrétne oblasti medicíny, ale skúmali celkový zdravotný stav postCOVIDových pacientov.

Štúdiu, ktorá zahŕňala viac ako 87 000 pacientov s diagnostikovaným ochorením COVID-19 a takmer päť miliónov kontrolných pacientov, publikovali 22. apríla v časopise Nature.

„Naša štúdia ukazuje, že aj šesť mesiacov po stanovení diagnózy nie je riziko úmrtia ani po miernom priebehu ochorenia COVID-19 triviálne a zvyšuje sa so závažnosťou ochorenia,“ uviedol hlavný autor štúdie, doktor Ziyad Al-Aly.

Po fáze počiatočnej infekcie, t.j. po prvých 30 dňoch ochorenia, majú pacienti, ktorí COVID-19 prekonali, oproti bežnej populácii, o 60 percent vyššie riziko úmrtia, a to počas celých nasledujúcich šiestich mesiacov.

Vedci zistili, že po pol roku „nadmerné úmrtia“ predstavujú osem ľudí z 1 000 pacientov. Pod nadmernou úmrtnosťou si v tomto prípade môžeme predstaviť skryté obete COVID-19, ako aj tých, ktorí zomreli na iné choroby kvôli preťaženému zdravotníctvu.

Spomedzi hospitalizovaných pacientov, ktorí prežili po infikovaní aspoň 30 dní, sa nadmerné úmrtia v nasledujúcich šiestich mesiacoch blížia k úrovni 29 ľudí na 1 000 pacientov.

Skryté obete

Doktor Al-Aly priznáva, že takýchto ľudí môže byť aj ďaleko viac, nakoľko po niekoľkých mesiacoch od diagnózy COVID-19 už niektoré úmrtia nemusia byť zaznamenané ako úmrtia „s“ COVIDom.

„Pokiaľ ide o celkový počet obetí pandémie, tieto čísla naznačujú, že úmrtia, ktoré počítame v dôsledku okamžitej vírusovej infekcie, sú iba špičkou ľadovca,“ uvádza autor štúdie, ktorá tiež potvrdila, že SARS-CoV-2 môže ovplyvňovať takmer každý orgán v tele.

Medzi najčastejšie postCOVIDové diagnózy patria tie, ktoré zasahujú dýchací, nervový, kardiovaskulárny, gastrointestinálny a muskuloskeletálny systém. Pacienti mali aj kožné problémy či problémy s metabolizmom, obličkami a krvnými zrazeninami.

Aj keď žiadny z účastníkov štúdie nemal všetky tieto problémy, u mnohých sa vyvinul súbor niekoľkých problémov, ktoré majú významný vplyv na zdravie a kvalitu života. Častá bola totiž aj malátnosť, únava či anémia.

Viac než postvírusový syndróm

„Dlhý COVID je viac než typický postvírusový syndróm. Rozsah rizika ochorenia a úmrtia a rozsah postihnutia orgánových systémov je oveľa vyšší ako v prípade iných respiračných vírusov, napríklad chrípky,“ uvádza podľa portálu Science Daily Al-Aly.

Ukázalo sa aj to, že zdravotné riziká postCOVIDových pacientov sa zvyšovali úmerne so závažnosťou ochorenia, pričom u hospitalizovaných pacientov, ktorí si vyžadovali intenzívnu starostlivosť, bolo riziko následných komplikácií a úmrtia najvyššie.

Dlhodobé následky ochorenia COVID-19 podľa Al-Alyho predstavujú pre Spojené štáty veľkú zdravotnícku krízu. Vzhľadom na to, že vírusom SARS-CoV-2 bolo infikovaných viac ako 30 miliónov Američanov, dôsledky sa budú „odrážať mnoho rokov až desaťročí“.

Dlhodobé následky ochorenia COVID-19

Dýchací systém: pretrvávajúci kašeľ, dýchavičnosť a nízka hladina kyslíka v krvi
Nervový systém: mŕtvica, bolesti hlavy, problémy s pamäťou a problémy s čuchom a vôňou
Duševné zdravie: úzkosť, depresia, problémy so spánkom a nadmerné používanie návykových látok
Metabolizmus: nový výskyt cukrovky, obezity a vysokého cholesterolu
Kardiovaskulárny systém: akútne koronárne ochorenie, zlyhanie srdca, búšenie srdca a nepravidelné srdcové rytmy
Gastrointestinálny systém: zápcha, hnačky a reflux kyseliny
Obličky: akútne poškodenie obličiek a chronické ochorenie obličiek, ktoré si v závažných prípadoch môže vyžadovať dialýzu
Regulácia koagulácie: krvné zrazeniny v nohách a pľúcach
Koža: vyrážka a vypadávanie vlasov
Muskuloskeletálny systém: bolesti kĺbov a svalová slabosť
Všeobecné zdravie: malátnosť, únava a anémia

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján BenetinZiyad Al-Aly
Firmy a inštitúcie SK+MED Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcokUNB Univerzitná nemocnica BratislavaWashington University School of Medicine