Celoplošné testovanie je zbytočné mrhanie zdrojmi. Narušilo výpovednosť PCR testov, hovorí epidemiologička

Celoplošné testovanie, Spoločná zodpovednosť
Vo vybraných mestách a obciach po celom Slovensku sa tento víkend uskutoční ďalšie kolo celoplošného testovania na COVID-19. Foto: ilustračné, SITA/Viktor Zamborský

Ústredný krízový štáb schválil štvrté kolo testovania obyvateľov na prítomnosť ochorenia COVID-19. Tento raz sa však uskutoční vo vybraných 458 mestách a obciach. Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej je to dobrá správa pre Slovensko.

„Je to určte lepší prístup ako celoplošné testovanie všade, či v celých okresoch. Stále sa to však dá robiť lepšie, cielenejšie,“ povedala pre portál vZdravotníctve.sk Bražinová.

Nedostatky plošného testovania

Vláda rozhodla, že najbližší víkend sa bude testovať len v obciach, kde mali v rámci posledného realizovaného testovania podiel pozitívnych antigénových testov na COVID-19 viac ako 1 %.

Napriek správnemu rozhodnutiu podľa Bražinovej testovanie sprevádzajú veľké nedostatky, ktoré by sa dali odstrániť. V obciach, v ktorých sa teraz bude opäť testovať, totiž stále nevieme, aká časť populácie sa dala otestovať.

„Výsledné údaje o počte pozitívnych teda nie sú výpovedné o skutočnom stave v obci,“ upozorňuje lekárka z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Ako dodala, testovanie je vhodné robiť oveľa cielenejšie, okolo zachytených prípadov. Tým by sa podľa nej odstránil aj ďalší veľký nedostatok – nedohľadávanie kontaktov ľudí, ktorým test ukázal, že sú infekční. Zodpovednosť informovať všetkých, ktorých sa to týka, zostala podľa slov Bražinovej na ľuďoch samých.

Mali by sme sa riadiť odborníkmi

Počas minulého týždňa sa Bražinová na sociálnej sieti vyjadrila, že „pokles počtu zachytených pozitívnych v jednotlivých okresoch medzi prvým a druhým (či tretím) kolom testovania nie je dôkaz, že plošné testovanie spôsobilo zlepšovanie epidemiologickej situácie“.

Ústredný krízový štáb sa však napriek tomu rozhodoval, že si celoplošné testovanie nezopakujeme všetci. S výnimkou lekára Vladimíra Krčméryho však majú ostatní členovia štábu s epidemiologickým oborom málo spoločného. Niektorí odborníci to považujú za problém.

„Táto pandémia vyžaduje komplexné riadenie. Nie je to záležitosť len epidemiológov, ale odborníkov na školstvo, financie, ľudské správanie a mnohé ďalšie aspekty spoločnosti. Dôležité je spoločne stanoviť rozumný dlhodobý plán a ním sa riadiť,“ myslí si Bražinová.

Jedným dychom tiež dodáva, že ak chceme efektívne používať zdroje, ktoré ako krajina máme k dispozícii, či už finančné alebo ľudské, tak by sme sa mali riadiť odborníkmi. Tí majú na to dostatočné skúsenosti a vedomosti.

Príklad pre celý svet

V zahraničí si zo Slovenska v rámci testovania zobrali príklad. Takmer nikde však netestujú celú krajinu, maximálne celé mestá či najhoršie zóny. Jedine Rakúsko sa rozhodlo celoplošné testovanie skúsiť, no je tam dobrovoľné. Otázne je, či bude mať slovenský nápad v zahraničí zmysel.

„Celoplošné testovanie nerobia nikde, to je zbytočné mrhanie zdrojmi. Masové testovanie má význam v oblastiach s vysokým výskytom COVID-19 a na vysokorizikových miestach,“ vysvetľuje Bražinová.

Podľa nej by sa mali testovať najmä nemocnice, domovy sociálnych služieb, strategické prevádzky, hranice či väznice. Lekárka dodáva, že plošné testovanie nám narušilo výpovednosť PCR výsledkov, lebo poklesli počty PCR vyšetrení, keďže mnohí ľudia sa dali otestovať antigénovými testami.

Prognózy nám stačia

Odborníci sa tiež vyjadrili, že viaceré analýzy už pred spustením celoplošného testovania naznačovali, ktoré okresy budú v najbližších dňoch a týždňoch na tom najhoršie. Jednou z nich je aj prognóza Ivana Bošňáka. Celoplošné testovanie antigénovými testami preto považovali za zbytočné.

„Na prognózu o vývoji situácie nám PCR testovanie stačilo. Údaje z plošného testovania sú zatiaľ neprepojené a aj nespojiteľné s výstupmi z PCR testovania, ktoré tu máme doteraz,“ súhlasí s kritikou Bražinová.

Bežné PCR testovanie je však pre nemocnice a zdravotnícky personál náročné a, ako sa ukázalo, aj nebezpečné. Množstvo zdravotníkov v najviac zaťažených nemocniciach muselo ísť od karantény, ľudia chýbajú takmer na všetkých oddeleniach.

Pomoc nemocniciam

Podľa analytikov sa musíme pripraviť na ešte horšie časy. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) sa však vyjadril, že nechce, aby personálne poddimenzované nemocnice povolávali slovenských lekárov zo zahraničia. Podľa jeho slov ich tam potrebujú viac ako my. Dalo by sa im pomôcť inak?

Najviac podľa Bražinovej nemocniciam pomôžeme zodpovedným prístupom. „Iba správaním sa ľudí a dodržiavaním opatrení sa podarí vydržať tieto kritické týždne s čo najmenšími stratami na ľudských životoch a zdraví. Len ak budeme svojim konaním čo najviac prispievať k zabráneniu šírenia vírusu, prispejeme aj k odvráteniu mnohých hospitalizácií a úmrtí,“ hovorí.

Podľa doktorky je však rovnako potrebné z tej opačnej strany korektne a zrozumiteľne komunikovať s verejnosťou o momentálnej situácii. A nutné je tiež upozorňovať na závažnosť situácie bez vyvolávania paniky. „Nanešťastie, jasná komunikácia o situácii a potrebných krokoch je to, čo tu dlhodobo chýba,“ uzatvára.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alexandra BražinováIgor MatovičIvan BošňákVladimír Krčméry
Firmy a inštitúcie LF UK Lekárska fakulta Univerzity Komenského v BratislaveÚstredný krízový štáb SR