Charita: Ľudia bez domova by mali byť poistencami štátu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Depaul.jpg
Foto: Depaul Slovensko
Charitatívna organizácia Depaul Slovensko upozorňuje, že drvivá väčšina ľudí bez domova má mentálne alebo psychické znevýhodnenie.

Podľa posledného sčítania je len v hlavnom meste 2064 ľudí bez domova. No odhady neziskových organizácií hovoria až o dvojnásobku. Až približne polovica z nich má podľa spomínaného výskumu vážne zdravotné problémy.

Len od začiatku roku 2019 zomreli v Útulku svätej Lujzy traja ľudia bez domova. „Situácia chorých ľudí na ulici je viac než kritická a neustále sa zhoršuje,“ upozorňuje riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.

Útulok a zariadenie opatrovateľskej služby svätej Lujzy de Marillac je jediným registrovaným sociálnym zariadením v Bratislave poskytujúcim pomoc ľuďom bez domova v zlom zdravotnom stave.

Pomoc poskytuje už 10 rokov a funguje ako samostatný projekt organizácie Depaul Slovensko. Od začiatku roka sa útulku podarilo umiestniť šesť ľudí do stabilného bývania, no potreba pomoci chorým ľuďom na ulici v Bratislave je podľa Kákoša niekoľkonásobne vyššia ako možnosti zariadenia.

Mentálny problém

Ako organizácia upozorňuje, takmer 90 % klientov útulku má okrem iných zdravotných komplikácií aj mentálne či psychické znevýhodnenie.

„Pre niektorých je práve ona príčinou, že sú na ulici, pri iných je naopak ulica spúšťačom. Starostlivosť o ľudí bez domova vo vážnych zdravotných stavoch by teda mala byť vo verejnom záujme. Prečo teda tému ľudí bez domova a ich zdravotnú starostlivosť štát nerieši, keď by to preň mohlo byť v konečnom dôsledku dokonca lacnejšie?“ uvádza Depaul.

„V útulku sa denne stretávame s vážnymi zdravotnými problémami ľudí bez domova, ktoré by pri včasnej intervencii boli jednoduchšie riešiteľné. Podmienky vyplývajúce zo straty bývania môžu zhoršiť priebeh už existujúcich zdravotných problémov, najmä v prípadoch, keď má osoba bez domova zároveň dlhy na zdravotnom poistení. Vtedy má nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, čiže v prípade život ohrozujúceho stavu,“ vysvetľuje projektový manažér útulku Vladimír Jurík.

Takto aj drobné poranenie môže viesť až k amputácii. Pri nej je okrem hospitalizácie potrebné zaplatiť aj výrobu protéz či následne vyplácať invalidný dôchodok. Výrazne tiež klesá pravdepodobnosť toho, že sa tento človek dostane z ulice a zaradí sa do bežného života.

Vyriešilo by to poistenie štátu. Ministerstvo je otvorené diskusii

Podľa organizácie Depaul Slovensko je jedným zo systémových riešení tohto problému úprava zákona o zdravotnom poistení. Ľudia bez domova by mali byť automaticky považovaní za poistencov štátu.

„Malo by sa tak predchádzať vzniku nezmyselných administratívnych dlhov na zdravotnom poistení, ktoré majú následne ďalekosiahle dôsledky na život ľudí bez domova,“ uviedol Kákoš. V drvivej väčšine dlhy vznikajú preto, že človek pri strate zamestnania sa do siedmich dní neprihlási na úrade práce. Tým pádom sa stáva samoplatcom, ale ani o tom nevie.

Ako pre portál vZdravotnictve.sk uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová, rezort je otvorený diskusii o tejto možnosti. „Nesmie však ísť o ľudí, ktorí zostali bez domova vlastným pričinením,“ dodala.

Zdravotnú starostlivosť v akútnom, teda život ohrozujúcom prípade, dostane každý občan bez ohľadu na jeho postavenie, zdôraznilo ministerstvo. Človek bez domova, ktorému bola privolaná záchranná zdravotná služba, je prevezený do najbližšej nemocnice. Má nárok na poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.  Nemocnica vzniknuté finančné náklady vykáže VšZP, ktorej ich následne uhradí ministerstvo zdravotníctva.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať