Cievne ochorenie, ktoré môže po pár minútach skončiť smrťou. Varovným signálom je náhla bolesť

Bolesť brucha, brušná aneuryzma
Ilustračné foto: Getty Images www.gettyimages.com

Aneuryzma (výduť) aorty je jedným z najzávažnejších cievnych ochorení. Ak aneuryzma praskne, pacient do niekoľkých minút zomiera, informuje v tlačovej správe Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED).

Najmodernejšia katétrová liečba

Základom úspešnej liečby sú podľa odborníkov včasná diagnostika a inovatívna operačná metóda v podobe mini-invazívnej katétrovej liečby, ktorá spočíva v zavedení výstuže do slabinových tepien.

Katétrová liečba skracuje dobu hospitalizácie pacienta, redukuje pooperačnú bolesť aj celkovú dĺžku rekonvalescencie, čím zároveň šetrí financie verejného zdravotného poistenia.

Aneuryzma brušnej aorty môže mať až 10 centimetrov

Aneuryzma (výduť) sa môže objaviť v ktorejkoľvek tepne tela, najčastejšie sa však prejaví v aorte, v najväčšej telovej tepne. Jej normálny priemer je približne 2 centimetre, aneuryzma brušnej aorty však môže narásť aj do 10 centimetrov.

Prasknutie výdute prežije len polovica pacientov

Podľa štatistík prežije prasknutie výdute iba približne polovica pacientov s brušnou aneuryzmou, ktorá sa dostane do nemocnice. Dôvodom je vznik život ohrozujúcich komplikácií.

Na Slovensku je ročne evidovaných približne tritisíc pacientov s aneuryzmou aorty, pričom k adekvátnemu ošetreniu sa dostane len zhruba jedna desatina z nich.

Rizikové skupiny

Rizikovými skupinami, u ktorých sa aneuryzma brušnej aorty objavuje častejšie, sú:

  • muži nad 60 rokov (mužské pohlavie je postihnuté 3-krát častejšie ako ženské),
  • fajčiari,
  • ľudia s vysokým krvným tlakom či s cievnymi ochoreniami,
  • bezprostrední príbuzní ľudí s aneuryzmou.

Mnohí nepociťujú žiadne príznaky

Väčšina pacientov nepociťuje pri brušnej aneuryzme žiadne príznaky, u iných pacientov sa môže objaviť rytmický, pulzujúci pocit v bruchu, podobný tlkotu srdca.

Ďalšími príznakmi sú veľká bolesť v bruchu alebo v podbrušku, pričom prudká náhla bolesť v oblasti brucha a chrbta môže naznačovať hroziace prasknutie.

Pacienti s prasknutou aneuryzmou pociťujú slabosť, závrat a môžu upadnúť do bezvedomia.

Aneuryzmu zvykne odhaliť rutinné vyšetrenie

Aneuryzmu aorty obyčajne objaví lekár pri rutinnom vyšetrení. „Lekár si môže všimnúť pulzovanie v oblasti pupka alebo aneuryzmu zistí náhodne pri vyšetreniach ako RTG hrudníka či ultrazvuku brucha, na ktoré sú pacienti poslaní často pre úplne iné ochorenia,“ vysvetľuje doktor Matej Vozár, primár oddelenia intervenčnej rádiológie SÚSCCH Banská Bystrica.

Okrem sonografického vyšetrenia sa na diagnostiku využívajú aj iné zobrazovacie metódy, napríklad magnetická rezonancia.

Pri zväčšení je nutná operácia

Terapia aneuryzmy aorty sa po zobrazovacích vyšetreniach určuje na základe jej charakteru. Ak je priemer aneuryzmy do päť centimetrov, pacient chodí v pravidelných intervaloch na kontroly a sleduje výskyt bolesti brucha a chrbta.

Pokiaľ sa aneuryzma zväčšuje, po dosiahnutí päť a viac centimetrov lekári pristupujú k operačnému zákroku. Okrem klasického otvoreného chirurgického zákroku, ktorý predstavuje odstránenie poškodenej časti aorty a jej nahradenie trubičkou zo syntetického materiálu, existuje aj menej invazívny zákrok, a tým je zavedenie endovaskulárneho stentu.

Endovaskulárny stent stabilizuje stenu cievy

Endovaskulárny stent je kovová výstuž tepny so sieťovou elastickou štruktúrou, ktorá stabilizuje stenu cievy. Chirurgovia ho zavádzajú pomocou katétra, tenkej rúrky, cez stehennú tepnu až do aorty do miesta aneuryzmy. Endovaskulárny stent (stentgraft) tak zabráni prasknutiu aneuryzmy.

Na rozdiel od klasického chirurgického zákroku sa stentgraft zavádza minimálne invazívnym spôsobom prostredníctvom malého rezu. Pacient je následne prepustený z nemocnice v priebehu niekoľkých dní.

Rýchlejšia rekonvalescencia

„Medicínsko-technologické inovácie natoľko pokročili, že pacient môže aj pri inak vážnej diagnóze, akou aneuryzma aorty nesporne je, absolvovať minimálne invazívny zákrok, vďaka ktorému je jeho rekonvalescencia rýchlejšia,“ približuje Vozár.

Moderný terapeutický prístup zavedenia stentu znižuje hroziace, často fatálne komplikácie, skracuje dobu hospitalizácie, redukuje krvné straty, pacient sa vyhne celkovej anestéze a aj samotný zákrok trvá kratšie.

Napriek tomu, že katétrová liečba poskytuje pacientovi rýchlejšiu rekonvalescenciu, na Slovensku sa takéto operačné výkony realizujú len v asi desiatke nemocníc.

Endovaskulárna liečba ako prvá voľba

Endovaskulárna liečba by mala byť prvou voľbou aj v prípade pacientov s vážnymi kardiovaskulárnymi alebo inými pridruženými ochoreniami, ktorých zdravotný stav nedovoľuje chirurgickú rekonštrukciu aneuryzmy.

Zákrok uhrádza poisťovňa

Zákrok zavedenia endovaskulárneho stentu je hradený z verejného zdravotného poistenia a v porovnaný s chirurgickým zákrokom predstavuje menšie finančné zaťaženie – vzhľadom na kratšiu hospitalizáciu pacienta,“ vysvetľuje Katarína Danková, výkonná riaditeľka SK+ MED.

Pri chirurgickej intervencii je dôležité brať do úvahy dlhšiu hospitalizáciu a dodatočné náklady spojené s postoperačnými komplikáciami, akými sú napríklad infekcie rán. Najväčším problémom súčasnosti však stále zostáva včasné a presné odhaľovanie aortových ochorení.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Katarína DankováMatej Vozár
Firmy a inštitúcie SK+MED Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcokSÚSCCH Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb