Cítite sa v posledných dňoch zle, neviete spať alebo ste agresívny? Príčinu odhalili už pred 70 rokmi

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Bolesť zubov, zubný kaz, žena
Niektoré zdroje uvádzajú, že meteosenzitívnych je až 70 percent obyvateľstva. Foto: SITA/AP

Meteosenzitivita označuje citlivosť ľudí na meteorologické javy. Niektoré zdroje uvádzajú, že meteosenzitívnych je až 70 percent obyvateľstva, pričom vyššie percento z nich žije v priemyselne vyspelých štátoch.

Na počasie je citlivejšie nežnejšie pohlavie a starší ľudia, ale dokáže potrápiť aj mladšie ročníky, tehotné ženy a deti, ako aj astmatikov či reumatikov. Okrem bolestí alebo problémov s tlakom dokáže spôsobiť aj vzostup agresivity a zhoršenie psychických problémov.

Medzi najčastejšie ťažkosti patrí bolesť hlavy, únava, ospalosť, znížený prah bolesti, bolesť jaziev, svalov, tráviace ťažkosti, zmeny nálad, nechutenstvo, problémy s tlakom, ale aj poruchy spánku.

Nemeckí lekári

„Mnoho ľudí trpí pri zmenách počasia podráždenosťou, zníženou koncentráciou a ich reakcie sú výrazne pomalšie,“ uvádza doktorka Beata Havelková, odborníčka Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).

Meteosenzitívni ľudia navyše cítia rôzne zdravotné neduhy ešte skôr, ako sa počasie zmení. Všimli si to nemeckí lekári už v 50-tych rokoch minulého storočia, keď sa im pri určitých typoch počasia začali v čakárňach objavovať pacienti s rovnakým zdravotným problémom.

Lekári následne spojili sily s meteorológmi a už na začiatku 60-tych rokov sa v predpovediach počasia v Nemecku objavovalo aj číslo, ktorým sa charakterizoval vplyv počasia na človeka a bližšie sa opísali aj prípadné zdravotné problémy.

5 rizikových stupňov

U nás dnes rozlišujeme päť rizikových stupňov, ktoré vyjadrujú intenzitu pôsobenia počasia na meteosenzitívnych ľudí. Liek na meteosenzitivitu neexistuje, preto sa veľa ľudí necháva „viesť“ práve takouto biopredpoveďou.

K najnebezpečnejším poveternostným situáciám patria napríklad postup frontálneho rozhrania, kedy sa skokom mení počasie, ale tiež dlhotrvajúce vlny horúčav, dusné počasie v lete alebo pred búrkou.

„Ale aj špecifický typ vetra, takzvaný fén, spôsobuje veľké problémy. Je dokázané, že môže priniesť aj vzostup agresivity a zvýrazniť psychické problémy,“ vysvetlila Miriam Jarošová, meteorologička zo Žilinskej univerzity v Žiline.

Kto si má dať pozor?

Zmeny počasia sprevádzajú prudké zmeny tlaku vzduchu, ktorý zase vplýva na zmenu krvného tlaku. U ľudí trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami to môže vyvolať prudkú reakciu a spôsobiť zmeny srdcového rytmu, búšenie srdca, dýchavičnosť či dokonca kolaps.

U ľudí trpiacich migrénami môže náhla zmena počasia vyvolať aj nepríjemný a bolestivý záchvat. Pozor by si mali dávať aj ľudia po úrazoch a tí, ktorí majú oslabenú imunitu. Nepríjemne sa preto v tomto období môžu cítiť aj pacienti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19.

Príčinou meteosenzitivity sú poruchy normálneho priebehu adaptačných reakcií organizmu na zmeny atmosférického tlaku, teploty a vlhkosti vzduchu. Vplyv počasia však nie je stále rovnaký.

Ako si pomôcť?

Niekedy je reakcia organizmu prudká, inokedy sú prejavy menej nápadné. Závisí to od aktuálneho zdravotného stavu, ale aj psychického rozpoloženia. Veľkú mieru tu zohráva aj vek, telesná kondícia a zdravotný stav.

Negatívny vplyv počasia na zdravie sa dá znížiť pohybom, vďaka športu sa telo stáva odolnejšie. Podstatnou je aj strava bohatá na vitamíny, minerály a bielkoviny. Telo potrebuje doplniť najmä magnézium a vitamín C.

Netreba zabúdať ani na pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, a to v každom počasí. Dobrou prevenciou je aj saunovanie a otužovanie studenou vodou.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Beáta HavelkováMiriam Jarošová
Firmy a inštitúcie VšZP Všeobecná zdravotná poisťovňaŽilinská univerzita v Žiline