COVID-19 nie je dostatočne preskúmaný. O to dôležitejšie je každé podozrenie na nežiaduce účinky liekov hlásiť

Lieky
Problém s nežiaducimi účinkami liekov sa dá po porade s lekárom vyriešiť. Foto: Thinkstock

Každý deviaty pacient zvykne liek, ktorý mu spôsobuje ťažkosti, vysadiť bez toho, aby sa o tomto kroku vopred poradil so svojim lekárom. Tvrdí to prieskum Asociácie na ochranu práv pacientov SR, ktorý realizovala v rámci projektu Lieky s rozumom.

Viac o téme: Koronavírus

Prieskum vykonaný na 606 respondentoch ukázal, že pacienti sa pri užívaní liekov nesprávajú bezpečne. Takmer 11 percent opýtaných pripustilo, že pokiaľ po užití lieku pociťujú ťažkosti, vysadia svoju liečbu. Zodpovednejšie sa nesprávajú ani tí v opačnej situácii. Pri zlepšení zdravotného stavu ukončí liečbu predčasne takmer 6 percent pacientov.

Lekára nikdy neinformujú

Každý dvadsiaty pacient si dokonca vyberie predpísaný liek z lekárne, aj keď ho ani nezačne užívať. V žiadnom z vyššie opísaných prípadov o tom neupovedomia svojho lekára.

„Pacienti si väčšinou neuvedomujú, že svojim rozhodnutím prerušiť predpísanú liečbu bez toho, aby sa o tomto kroku vopred poradili s lekárom, zostávajú neliečení,“ hovorí doktor Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov SR.

Ich zdravotný stav sa tak môže ďalej zhoršovať, dokonca môžu lekárom skomplikovať budúcu liečbu. Problém s nežiaducimi účinkami, kvôli ktorým pacienti svojhlavo konajú, sa dá pritom vždy vyriešiť.

Nežiaduce účinky

Nežiaduci účinok lieku je každá škodlivá a nechcená reakcia, ktorá sa objavuje pri bežných liečebných alebo preventívnych dávkach lieku. Spravidla je ľahkého charakteru a vymizne po prerušení užívania lieku. Nemusí sa prejaviť u každého pacienta.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) tiež uvádza, že bezpečnosť lieku sa vždy zabezpečuje na viacerých úrovniach, a to vedomosťami lekára, kontrolou predpisovania cez počítač, kontrolou lekárnikom aj pacientom.

Skupiny liekov majú svoje spektrum nežiaducich účinkov, ktoré je pre ne charakteristické. Lieky proti bolesti napríklad často vyvolávajú bolesti brucha, lieky na liečbu hypertenzie zase kašeľ, antibiotiká hnačky alebo kožné reakcie.

Existuje alternatíva

Pomerne častým nežiaducim účinkom je aj alergia na liečivo. Ide o podobné prejavy, aké môžete mať napríklad pri alergii na potraviny. Patrí sem vyrážka, svrbenie, dokonca život ohrozujúci anafylaktický šok.

„Nové, veľmi účinné biologické lieky zasahujúce do imunitných mechanizmov môžu zase spôsobiť rôzne infekcie,“ dodáva ŠÚKL. Väčšina liekov sa však dá vhodne nahradiť iným liekom od iného výrobcu, ktorý využíva odlišné zloženie pomocných látok.

„Ak sa u pacienta objaví nežiaduci účinok, je dôležité o tom informovať lekára a spoločne hľadať inú vhodnú alternatívu, ktorá pacientovi prinesie rovnaký účinok, a zároveň bude pacientom dobre tolerovaná,“ vysvetľuje Šóth.

Vzájomné účinky

Snahou zdravotníkov je pritom vždy čo najmenšie poškodenie pacienta liekmi a ich vzájomnými účinkami. Interakcie sa ale nemusia vyskytovať len medzi liekmi. Môže k nim dochádzať aj v kombinácii liečiva s alkoholom, potravou (mliečne výrobky alebo grapefruitový džús) či bylinkami.

„V ambulancii mám asi troch pacientov do týždňa, ktorí prichádzajú s problémami, ktoré im spôsobili vedľajšie účinky liekov,“ potvrdil gastroenterológ Michal Giba z Trebišova.

Podľa spomínaného prieskumu je pre pacientov najčastejším zdrojom informácií o nežiaducich účinkoch príbalová informácia lieku.

Nemusíte ich mať

Zoznam nežiaducich účinkov v príbalovom letáku má upriamiť pozornosť na možné reakcie na liek, ktoré sa však u daného pacienta nemusia vôbec vyskytnúť. Pacienti sa preto neraz v ambulancii lekára stretnú aj s odporúčaním, aby príbalovú informáciu nečítali vôbec.

„Zoznam nežiaducich účinkov by preto rozhodne nemal vyvolávať obavy a byť dôvodom na ukončenie liečby,“ upozorňuje Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR.

Dôležitý je aj fakt, že ak sa váš zdravotný stav po podaní alebo užití lieku zhoršil, môže a nemusí ísť o vedľajší, nežiaduci účinok lieku. V tomto prípade by ste mali dodržať nasledujúce kroky.

Čo ak pociťujem nežiaduce účinky?

Ak máte dojem, že pociťujete nežiaduce účinky lieku, ktorý aktuálne užívate, pozrite si znovu informáciu pre používateľov a uschovávajte si ju počas celej doby užívania lieku.

Ak v tomto materiáli nenájdete príznaky, ktoré sa vyskytli u vás alebo ak sú silnejšie či závažné, kontaktujte lekára, ktorý vám liek predpísal. Podrobne mu povedzte všetky príznaky, ktoré máte. Odpovedzte mu pravdivo aj na to, ako ste liek brali.

Lekár zváži, či ide o vedľajší účinok alebo o inú možnosť a povie tiež, či daný liek máte ďalej užívať, alebo či je potrebná iná liečba. Ak lekár usúdi, že ide o vedľajší účinok lieku, pošle hlásenie na ŠÚKL.

Aby ste predišli vzniku nežiaduceho účinku, vždy informujte svojho lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate, aj tých bez receptu. Informujte ho tiež o všetkých nežiaducich reakciách na akýkoľvek liek, ktoré ste v minulosti pocítili.

Lieky a COVID-19

Európska lieková agentúra (EMA) aj prostredníctvom ŠÚKL aktuálne upozorňuje na dôležitosť hlásenia podozrení na nežiaduce účinky liekov u pacientov s ochorením COVID-19. Hlásením pacienti aj zdravotníci dopĺňajú dôležité dáta z klinických skúšaní a iných štúdií.

„Nový vírus stále nie je dostatočne preskúmaný, a preto nie je dostatok dostupných informácií o všetkých nežiaducich účinkoch a najmä o možných liekových interakciách,“ uvádza ŠÚKL.

O to dôležitejšie je, aby sa každé podozrenie na nežiaduce účinky liekov v súvislosti s pacientmi pozitívnymi na COVID-19 poctivo zaznamenalo a nahlásilo.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Mária LévyováMarián ŠóthMichal Giba
Firmy a inštitúcie AOPP Asociácia na ochranu práv pacientovASL SR Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republikyEMA Európska lieková agentúraŠÚKL Štátny ústav pre kontrolu liečiv