Dohľad na zdravotnou starostlivosťou: Pacienti sa od 1. mája budú môcť jednoduchšie domôcť svojich práv

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pacient
Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) sa listom obrátila na poslancov zdravotníckeho výboru. Foto: ilustračné, GettyImages

Od štvrtka 29. apríla Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) vedie Renáta Blahová, manažérka, ktorú na túto pozíciu navrhol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).

Okrem novej riaditeľky čaká úrad aj ďalšia novinka. Od soboty 1. mája vstúpi do platnosti novela zákona o zdravotných poisťovniach a o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

Zákon sa rozširuje v časti, ktorá po novom definuje, kto môže podávať podnety na výkon dohľadu v prípade, že zdravotná starostlivosť podľa neho nebola správne poskytnutá.

Po starom

Podnet na ÚDZS mohol doteraz občan podať vtedy, ak sa domnieval, že rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, teda lekára, je nesprávne, ako uvádza úrad na svojich oficiálnych stránkach.

Aj to však až potom, ako požiadal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, najčastejšie nemocnicu, o nápravu a tá mu nevyhovela.

Občan nespokojný s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou sa mohol obrátiť aj na orgán príslušný na výkon dozoru, teda napríklad aj na Ministerstvo zdravotníctva SR či vyšší územný celok (VÚC).

Po novom

Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa môže podľa nového ustanovenia vykonávať na základe podnetov z viacerých strán a hlavne, úrad sa nimi bude zaoberať priamo a hneď.

Dôvodom na prešetrenie podnetu môžu byť poznatky získané z vlastnej činnosti ÚDZS, no môže vychádzať aj z iniciatívy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podnet môže podať tiež osoba, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej práva alebo právom chránené záujmy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia. Za dieťa môže konať napríklad zákonný zástupca.

Podávateľom podnetu môže byť od prvého mája aj blízka osoba „poškodenej“ osoby, a to vtedy, ak dotyčná osoba nežije alebo ak jej zdravotný stav neumožňuje podať podnet. S podaním podnetu v takomto prípade však musí preukázateľne súhlasiť.

Zlepšenie

Treba povedať, že preukázateľný súhlas môže byť v prípade pacienta v kóme, respektíve v umelom spánku problém.

Takýto pacient, samozrejme, nie je schopný preukázať svoj súhlas, keďže nemusí byť schopný ani samostatne dýchať.

Napriek tomu možno toto ustanovenie považovať za zlepšenie, čo si myslí aj Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP). Na úpravu procesných postupov pri podávaní sťažností zo strany pacientov opakovane upozorňovali.

Rovnako apelovali na úpravu vyhodnocovania sťažností, sledovania postupov pri odstránení nedostatkov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a informovania pacientov, ktorí sťažnosť podali.

Nezávislá autorita

ÚDZS má podľa Lévyovej slúžiť práve na účely podávania podnetov, a preto je „absolútne na mieste, ak blízke (dotknuté) osoby majú možnosť podať žiadosť o prešetrenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti“.

Úrad sa musí podnetom zaoberať, vec zo svojho pohľadu vyhodnotiť a následne o svojich záveroch informovať podávateľa podnetu. Je to bezplatné konanie, ktoré je v plnej kompetencii ÚDZS a jediné, čo na to treba, je podať podnet.

Tento spôsob podania sa na ÚDZS bežne využíva, a to buď ako „jediná a konečná aktivita zo strany dotknutých osôb“ alebo ako „prvotný spôsob slúžiaci na získanie informácií alebo použiteľných záverov z porušenia právnych predpisov“.

Vaša žiadosť bola neopodstatnená

Najdôležitejšie na procese je to, že pochybenie zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je konštatované nezávislým kontrolným úradom (ÚDZS). To je často podstatné aj v prípade civilného, prípadne trestného konania, ktoré chce dotknutá osoba iniciovať.

Lévyová tiež upozorňuje, že sa často stáva, že pacienti pri podaní písomnej sťažnosti adresovanej manažmentu nemocnice neobdŕžia písomnú odpoveď, prípadne iba typu „Vaša sťažnosť bola neopodstatnená“, čo považuje za nedostatočné.

„Efektívne riešenia pri prešetrovaní sťažností na prvostupňovej úrovni v súlade s právami pacientov by viedli k odstraňovaniu nejasností, nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci interných procesov poskytovateľov, k posilneniu bezpečnosti pacientov, ako aj k zníženiu počtu sťažností adresovaných ÚDZS,“ dodala pre portál vZdravotníctve.sk.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Mária LévyováRenáta BláhováVladimír Lengvarský
Firmy a inštitúcie AOPP Asociácia na ochranu práv pacientovMPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SRMZ Ministerstvo zdravotníctva SRÚDZS Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou