Duševné zdravie ovplyvňuje aj hudba. Stres a samovraždy pribúdajú u tínedžerov, ktorí sú hlavnými fanúšikmi rapperov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
rap, rapper, mikrofón
V textoch rapových skladieb sa čoraz častejšie objavujú odkazy na psychické problémy. Foto: ilustračné, Getty Images

Najpopulárnejšie rapové skladby zo Spojených štátov amerických čoraz viac súvisia s odkazmi na depresiu a samovraždu a objavujú sa v nich aj metafory na problémy s duševným zdravím.

Vyplýva to z výsledkov štúdie University of North Carolina v Chapel Hill, ktorú zverejnili v žurnále JAMA Pediatrics. Jej autor Alex Kresovich vyhlásil, že rapperi sú považovaní za „najcoolovejšie“ osobnosti.

„Fakt, že hovoria o duševnom zdraví, by mohol mať obrovský vplyv na to, ako mladí ľudia vnímajú duševné zdravie alebo ako pozerajú sami na seba a problémy, ktoré zažívajú milióny mladých,“ povedal.

Vplyv na publikum

Podiel rapových skladieb, ktoré sa odvolávajú na duševné zdravie sa za uplynulé dve desaťročia, konkrétne v období 1998 až 2018, viac ako zdvojnásobil.

Výskumníci tvrdia, že nárast odkazov na duševné zdravie v rapových textoch by mohol pomôcť formovať diskusiu o zdraví ich mladých poslucháčov, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku psychických problémov.

Odborníci tvrdia, že psychický stres u mladých vo veku od 18 do 25 rokov sa zvyšuje, rovnako ako miera samovrážd medzi tínedžermi tmavej pleti, ktorí tvoria výraznú časť stále narastajúceho publika rapperov.

Publikum tvoria poslucháči všetkých pohlaví a rás, pochádzajúci z rôznych socio-ekonomických skupín, čo pridáva na sile vplyvu umelcov. Tí sú zároveň častokrát rovesníci svojich fanúšikov.

Priemerný vek interpretov 125 rapových skladieb, ktoré analyzovali, bol 28 rokov.

Osobné texty

Vedci skúmali texty 25 najpopulárnejších rapových skladieb v USA v rokoch 1998, 2003, 2008, 2013 a 2018. Väčšina interpretov boli muži tmavej pleti a takmer jedna tretina ich skladieb súvisela s úzkosťou, 22% s depresiami a šesť percent so samovraždou.

Autori tvrdia, že rapperi sú v textoch často autobiografickí a odrážajú problémy, ktorým čelia oni sami alebo ľudia okolo nich.

Kresovich, ktorý ako hudobný producent spolupracoval s interpretmi ako Panic! at the Disco či Cee Lo Green, potvrdil, že rap bol vždy osobný.

V skladbách, ktoré Kresovich a Meredith K. Reffner Collins analyzovali počas štúdie, boli najčastejšími stresormi láska a problémy s okolitým prostredím.

Autori štúdie však čelili výzve spojenej s interpretáciou zamýšľaného odkazu v textoch, pričom analýzou nemohli zistiť, či poslucháči považovali odkazy za pozitívne alebo negatívne.

Metafory

Najprekvapivejším výsledkom štúdie bol nárast metafor na duševné zdravie v rapových skladbách. Mohli by pomôcť pochopiť jazyk použitý na opis duševného zdravia.

Frázy ako „bojujem s démonmi“ alebo „tlačený na okraj“, môžu naznačovať úzkosť bez toho, aby ju priamo v texte spomenuli.

„Používanie metafor môže byť bezpečný spôsob, ako sa vyhnúť posudzovaniu. U mužov, a najmä u inej ako bielej pleti, je duševné zdravie stále stigmatizované,“ povedal Kresovich.

„Umelci zľahka našľapujú a nepovedia priamo, že majú depresiu. Použijú však opis, ktorému pochopia iní ľudia, ktorých trápi depresia. Takisto môže byť celkom náročné nájsť v skladbe vhodný rým na slovo depresia,“ uzavrel Kresovich.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alex KresovichCee Lo GreenMeredith K. Reffner CollinsPanic! at the Disco
Firmy a inštitúcie JAMA PediatricsUniversity of North Carolina