Epidemiológ očakáva ďalšiu pandémiu. Otázka nie je, či príde, ale kedy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Pandémia, klimatické zmeny, globálne otepľovanie
Skutočnosť, že zmena podnebia môže urýchliť prenos patogénov voľne žijúcich živočíchov na človeka, by mala byť naliehavou výzvou na zníženie globálnych emisií, varujú vedci. Foto: Getty Images www.gettyimages.com

V čase, kedy Spojené kráľovstvo prekročilo hranicu 100-tisíc mŕtvych pre ochorenie COVID-19, epidemiológ z University of Edinburgh prišiel s varovaním pred ďalšou pandémiou, ktorá podľa neho už môže „byť za rohom“.

Podľa profesora Marka Woolhousea nie je otázkou, či svet čaká nová epidémia, otázka znie, kedy príde. Popredný expert tak nadviazal na dokument Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá už v roku 2018 predstavila takzvanú Chorobu X.

Novú pandémiu očakávajú aj mnohí iní virológovia, medzi nimi tiež molekulárny biológ Peter Celec. Podľa jeho názoru vedci ešte pred obajvením koronavírusu SARS-CoV-2 očakávali veľkú chrípkovú epidémiu, a na tom sa nič nemení.

Zoznam WHO

Posledných 50 rokov sa každých 12 až 24 mesiacov odborníkom podarí objaviť jeden alebo dva nové vírusy, ktoré sú schopné infikovať veľké množstvo ľudí konštantne rýchlym tempom. A práve na to reagovala pred takmer troma rokmi aj WHO.

Do zoznamu najnebezpečnejších ochorení, ktorý každoročne vydáva, sa v tom čase zaradil aj neznámy vírus s názvom Choroba X. Dostal sa rovno do prvej desiatky, pričom v tom čase tento názov predstavoval neznámy patogén, ktorý môže spôsobiť globálnu pandémiu.

WHO zoznam vydáva s cieľom upozorniť jednotlivé krajiny sveta na význam zdravotnej politiky a prevencie. Práve Woolhouse bol pritom jedným z vedcov, ktorí boli WHO oslovení, aby Chorobu X zaradili do tohto zoznamu.

SARS a MERS

Chorobou X môžeme dnes nazvať aj koronavírus spôsobujúci ochorenie COVID-19. Podľa Woolhousea však na svet „číha“ ďalšia takáto choroba. Profesor pre britský The Independent na otázku, či by mohla byť ďalšia Choroba X za rohom odpovedal: „Jednoznačne.“

Epidemiológ z Edinburghu zároveň dodal, že „nikdy nevieme presne predpovedať udalosti, ktoré nastanú, musíme to robiť na základe štatistiky pravdepodobnosti“. Napriek tomu s kolegami vedeli určite, že Choroba X bude pravdepodobne koronavírusom SARS alebo MERS.

Dá sa povedať, že keďže súčasnú pandémiu spôsobuje vírus SARS-CoV-2, vedci sa pri definovaní Choroby X nemýlili. MERS-CoV (z ang. Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus) je rovnako vírusové respiračné ochorenie.

Myslieť do budúcna

SARS-CoV, MERS-CoV a SARS-CoV-2 sú všetko koronavírusy, ktoré sa objavili v posledných dvadsiatich rokoch. Napriek upozorneniam WHO a súčasnej situácii však špecifické medicínske protiopatrenia proti nim stále neexistujú.

Aj preto možno aktuálne na celom svete evidujeme viac ako 100 miliónov ľudí prípadov pozitívnych na SARS-CoV-2. Za 10 mesiacov, odkedy WHO vyhlásila pandémiu, si ochorenie COVID-19 vyžiadalo už 2,16 miliónov obetí.

Podľa profesora Woolhousea to však môže byť ešte horšie, ak si nedáme pozor. „Nie som si istý, či sa uvažuje o ďalšej hrozbe, zatiaľ čo sa svet naplno koncentruje na nájdenie riešenia problému, ktorý aktuálne máme,“ povedal epidemiológ.

Očakávali iný vírus

Dodal tiež, že Spojené kráľovstvo malo skutočne „vyspelé a prepracované plány“ na zvládnutie pandémie, avšak pandémie chrípkovej. COVID-19 je ale koronavírus. „Myslím, že pre mňa to je tiež veľká lekcia,“ sype si Woolhouse popol na hlavu.

Podobný názor má aj slovenský vedec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Slovenskej akadémie vied (SAV) Peter Celec. Pre portál vZdravotníctve.sk ešte v polovici januára tohto roka potvrdil, že virológovia po celom svete očakávali veľkú chrípkovú pandémiu.

„A stále ju čakajú. Času majú tieto aj iné vírusy dosť,“ uviedol Celec v rozhovore o mutáciách nového koronavírusu. Chrípkové vírusy totiž podľa neho „mutujú rýchlejšie a aj úplne inými mechanizmami“, ako koronavírusy, aj keď všetky sa označujú ako RNA vírusy.

Chrípková pandémia

Práve z tohto dôvodu je možné, že najbližší vírus, ktorý spôsobí celosvetovú pandémiu, bude chrípkový. Takým bol napríklad aj pandemický vírus A(H1N1), ktorý je kombináciou prasacieho, vtáčieho a ľudského vírusu chrípky.

Od apríla 2009 do apríla 2010 identifikovali 60,8 milióna prípadov, z toho sa odhaduje 151 700 až 575 400 obetí, pričom asi 80 percent boli ľudia mladší ako 65 rokov. To, prečo je rozpätie počtu obetí také veľké, vysvetľuje aj údaj z Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ).

„Zo 424 hlásených prípadov na Slovensku vtedy došlo k úmrtiam u 86 osôb (20,3 %)… Z celkového počtu úmrtí bol u 56 pacientov potvrdený pandemický vírus A (H1N1) 2009,“ uvádza ÚVZ. Vírus sa totiž potvrdzoval až dodatočne, čo sa však nerobilo na celom svete pri všetkých obetiach.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Mark WoolhousePeter Celec
Firmy a inštitúcie University of EdinburghÚstav molekulárnej biomedicíny SAVÚVZ Úrad verejného zdravotníctva SRWHO Svetová zdravotnícka organizácia