História sa opakuje. Storočný dokument odhalil, ako sme kedysi bojovali s pandémiou španielskej chrípky

španielska chrípka
Ilustračné foto: SITA/(Library of Congress Prints and Photographs Division via AP)

Epidémie ľudstvo sužovali od nepamäti. Od 16. storočia je tiež hodnoverne zdokumentovaný výskyt pandémií, ktoré zasahovali do všetkých častí vtedy známeho sveta. Vyplýva to z Pandemického plánu opatrení pre prípad pandémie chrípky v SR, ktorý v roku 2008 vypracoval Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Historici zdokumentovali v každom storočí priemerne tri pandémie, ktoré sa cyklicky opakovali každých 10 až 50 rokov. Všetky z nich mali tendenciu prebehnúť vo viacerých vlnách, pričom druhá vlna obvykle bývala nebezpečnejšia.

Španielska chrípka zasiahla aj Slovensko

V 20. storočí boli zaznamenané tri veľké pandémie chrípky. V roku 1918 to bola tzv. španielska chrípka, v roku 1957 ázijská chrípka a v roku 1968 hongkongská chrípka,“ uvádza ÚVZ.

Prvá z nich zasiahla aj územie Slovenska a bola spôsobená vírusom chrípky A (H1N1). Odhaduje sa, že v rokoch 1918 až 1919 mala španielska chrípka celosvetovo na svedomí 20 až 40 miliónov ľudských životov, teda najmenej 3,5-krát viac, ako si vzala prvá svetová vojna.

Umierali najmä mladí ľudia

V Európe sa prvá vlna chrípky objavila v marci 1918. Spočiatku sa šírila rýchlo, ale jej smrtnosť na začiatku nebola vysoká a po jari stíchla. Druhá vlna ochorenia však bola oveľa zákernejšia. Prvýkrát udrela v auguste 1918 a vyznačovala sa 10-násobne vyššou úmrtnosťou.

Na vyčíňanie španielskej chrípky nebola pripravená žiadna krajina na svete. Nákaza zabíjala najmä mladých alebo veľmi starých ľudí. „Primárne postihovala zdravých ľudí v produktívnom veku vo vekovej skupine 15- až 35-ročných a 99 percent všetkých úmrtí bolo vo vekovej skupine do 65 rokov,“ spresňuje ÚVZ.

Priebeh ochorenia bol veľmi rýchly a u obetí sa obyčajne končil zlyhaním pľúc.

November 1918, nemocnica Walter Reed hospital v americkom Washingtone. Ilustračné foto: SITA/(Harris & Ewing/Library of Congress via AP, File)

Zlyhávanie preventívnych opatrení

Dramatický nárast chorých a vysoký počet obetí španielskej chrípky však odborníci nepripisujú len ochoreniu, ale aj pochybeniam verejných zdravotníckych inštitúcií, ktoré vtedy nevedeli presadiť všeobecné preventívne zásady.

Podľa výskumníčky Veroniky Szeghy-Gayerovej zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach bojovalo vtedajšie zdravotníctvo aj s nedostatkom lekárov. Okrem toho chýbali lieky a starostlivosť o chorých bola neraz neodborná, uvádza vo svojom príspevku na svusav.sk.

Najhoršia vlna prišla v októbri

Do Uhorska sa španielska chrípka dostala až začiatkom leta 1918 a najviac životov si tu vzala v priebehu októbra počas druhej pandemickej vlny. Tretia vlna sa prehnala územím Slovenska na jar 1919.

Podľa odhadov historikov zabila viac ako 53-tisíc obyvateľov Uhorska. Presnejšie údaje k úmrtnosti na území Slovenska však chýbajú.

Zatvorené školy a zákaz podujatí

Úrady v snahe zabrániť šíreniu ochorenia zatvárali školy a zakazovali spoločenské podujatia. Hoci kaviarne a reštaurácie mohli byť otvorené, majitelia prevádzok museli zabezpečiť vetranie priestorov a dvakrát denne ich dezinfikovať, uvádza výskumníčka zo SAV.

Ako bojovali proti pandémii pred sto rokmi?

Z dobového „Poučenia o chrípke“, ktoré uchoval Slovenský národný archív, archívny fond Expozitúra verejného zdravotníctva a telesnej výchovy v Bratislave, vyplýva, že španielska chrípka okrem ťažkého zápalu pľúc vyvolávala aj zápaly nervov a mozgového tkaniva. Na dokument prostredníctvom Facebooku upozornilo Ministerstvo vnútra SR.

Už vtedajší lekári vedeli, že ochorenie sa šíri prevažne kýchaním, kašľom, ale aj pri rozprávaní. Takisto upozorňovali, že nákaza sa môže šíriť aj rukami či prostredníctvom predmetov, na ktorých sa zachytili vírusové častice.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Odborníci ľuďom odporúčali, aby nepľuli po zemi, pri kýchaní a kašli si pred ústa a nos dávali šatky. Chorým nariaďovali až do uzdravenia izoláciu a zdravým odporúčali, aby sa pri stretnutí nebozkávali, dokonca ani na ruku.

Okrem toho, podobne ako dnes, lekári odporúčali pravidelné vetranie miestností, častejšie umývanie obytných priestorov a zvýšené dodržiavanie hygieny.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Veronika Szeghy-Gayer
Firmy a inštitúcie MV Ministerstvo vnútra SRSlovenský národný archívSpoločenskovedný ústav SAV KošiceÚrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ)